1. Slovenský sprievodca svetom CBD a CBD olejov

• Použitie CBD na zmiernenie bolesti

• Použitie CBD na zmiernenie stavov úzkosti

• Použitie CBD na odstránenie depresie

• Použitie CBD na zníženie stresu

Význam tvarovania a rezu ovocných drevín

Tvarovanie a rez OD sú činnosti, s ktorými sa v menšej alebo väčšej miere stretáva každý pestovateľ ovocia. Nie vždy však, a to v dôsledku toho, že ovocný strom alebo krík je organizmus reagujúci nielen na rez, ale aj iné faktory prostredia (svetlo, teplo, vlahu, výživu a iné), ako i toho, že pestujeme rôzne odrody, používame rôzne podpníky, sa pestovaný ovocný strom alebo krík vyvíja v súlade s predstavami pestovateľa. Racionálne realizovaný rez berie do úvahy interakciu ovocnej dreviny s týmito faktormi. Preto môžeme tvarovanie a rez považovať nielen za súčasť pestovateľskej technológie, ale i za jeden z faktorov spolurozhodujúcich o výsledku práce pestovateľa ovocia, predovšetkým z dlhodobého hľadiska. Pohľad na tvarovanie a rez odráža celkovú filozofiu pestovania ovocia v priebehu histórie ovocinárstva.

Charakteristika základných metód používaných pri tvarovaní ovocných drevín

Tvarovanie je utváranie tvaru nadzemnej časti ovocného stromu alebo kríka za použitia rôznych metód. Pri tvarovaní určujeme výšku kmeňa a celkovú výšku rastliny, tvar rozkonárenej časti (geometriu koruny), počet, rozloženie a smerovanie konárov (architektúru koruny). Pri tvarovaní sa využívajú nasledovné metódy:

- rez

- ohýbanie

- chemická regulácia

a) rez – býva definovaný rôzne, od jednoduchej definície rezu ako odstraňovania častí rastliny až po definície zohľadňujúce fyziologickú podmienenosť procesov v rastline a dôsledky rezu.

Podľa BRAZANTI-RICCI (1955) je rez hľadaním rovnováhy pri odstraňovaní hmoty vytvorenej rastlinou tak, aby ponechané zásobné látky a neskôr novovytvorená hmota boli nasmerované v súlade s požiadavkami pestovateľa. V tejto definícii sa objavuje pojem rovnováha resp. fyziologická rovnováha, pod ktorou sa v prípade ovocného stromu rozumie stav, pri ktorom vnútorná regulačná kapacita vývinových procesov a podmienky prostredia sú v takom vzťahu, že rastlina sa vyvíja normálne, t.j. prejavuje sa normálny rast a rodivosť. Rastlina v stave fyziologickej rovnováhy netvorí veľké množstvo drevnej hmoty (konárov), ktoré sú na prvý pohľad nevyužité na tvorbu úrody a teda z hľadiska pestovateľa neefektívne, nepotrebné a zároveň úroda je taká, že napĺňa predstavy pestovateľa nielen z hľadiska kvantity s ohľadom na vek a veľkosť stromu alebo kríka, ale i z hľadiska kvality bez toho, aby dochádzalo k vyčerpávaniu a zhoršeniu kondície rastliny.

Rez možno v zásade aplikovať vychádzajúc z dvoch prístupov:                                                                                   

            - pri reze sa zohľadňuje a využíva prirodzený charakter rastu stromu

            - rez zameraný na tvorbu umelého tvaru s konármi tvarovanými podľa špeciálnych zámerov pestovateľa

Rozdielnosť prístupov sa prejavuje v používaní rôznych spôsobov rezu ako i jeho rozsahu.

b) ohýbanie – metóda, pri ktorej sa mení priestorové usporiadanie konárov, smerovanie letorastov, výhonkov a konárov a zároveň v dôsledku zmien v distribúcii fytohormónov dochádza i k zmene rastových pomerov, k lokálnemu oslabeniu alebo zosilneniu rastu i k zmene intenzity zakladania kvetných pukov. Často je význam tejto metódy v porovnaní s rezom doplnkový, v niektorých prípadoch sa nepoužíva.

c) chemická regulácia – začala sa používať v 20. storočí a vychádza z poznania úlohy fytohormónov prirodzene sa  vyskytujúcich v rastlinách pri riadení distribúcie asimilátov a ovplyvňovaní rastu a rodivosti.. Najlepšie výsledky s chemickou reguláciou sa dosiahli v prípade jadrovín, pri kôstkovinách sa uvádzajú i nepriaznivé sprievodné efekty (glejotok) a nevýznamný účinok z hľadiska rodivosti. Použiteľná je nielen v produkčnom ovocinárstve, ale i škôlkárstve.

Základné ciele rezu

Rez je opatrenie, ktorým môže pestovateľ dosiahnuť množstvo rôznych efektov prispievajúcich k dobrému výsledku pestovania ovocných drevín. Ciele rezu možno zhrnúť do nasledovne:

•  vytvarovanie pevnej kostry koruny stromu so želaným rozmiestnením konárov v priestore, ktorý je pre daný strom určený

•    utvorenie podmienok pre skorý nástup rodivosti

•  udržanie koruny v rozmeroch, ktoré zodpovedajú schéme výsadby a zabezpečenie dobrého využitia priestoru, podmienok pre dôkladné a nekomplikované ošetrovanie stromov a kríkov

•    zabezpečenie dobrých svetelných pomerov vo všetkých častiach koruny

•    udržanie rovnováhy medzi rastom a rodivosťou počas celého života rastliny

•   dosahovanie optimálnych, stabilných úrod vysokokvalitného ovocia bez negatívneho efektu na životnosť stromov alebo kríkov

•  pozitívne ovplyvňovanie zdravotného stavu - mechanický boj proti chorobám a škodcom

1. Pevná kostra koruny je dôležitá predovšetkým z hľadiska stability stromu a kríka pri zaťažení úrodou. Niektoré druhy OD napr. marhule, hrušky sú schopné pri pestovaní v tvare voľne rastúcej koruny v dobrých podmienkach priniesť úrodu 200 – 300 kg plodov, čo pri nesprávne zapestovanej korune môže spôsobiť lámanie konárov i celej koruny a nenahraditeľné škody. Konáre pevnej koruny netreba dodatočne podopierať, čo však nemusí platiť o umelých tvaroch korún pestovaných na slaborastúcich podpníkoch, kedy sme nútení používať oporné kolíky alebo drôtenky na zabezpečenie celkovej stability stromu.

      Počet a rozloženie konárov je faktorom, ktorý ovplyvňuje využitie priestoru koruny na tvorbu úrody, a teda efektívnosť pestovania a podmienky pre prácu ovocinára v korune, napríklad pri zbere úrody. Túto úlohu plní rez v období formovania koruny mladého alebo zmladeného stromu alebo kríka.

2. Potreba skorého nástupu rodivosti je podmienená ekonomicky. Pre intenzívne ovocinárstvo sú typické výsadby, ktoré prinášajú úrody často už v roku po výsadbe. Podmienky pre skorý nástup rodivosti vytvárame používaním rezu nepodporujúceho silný rast (čo najmenej hlbokého skracovania), používame doplnkové spôsoby rezy, letný rez, ohýbanie, ktoré rast oslabujú a podporujú tvorbu útvarov rodivého obrastu a zakladanie kvetných pukov. Túto úlohu plní rez v prvých rokoch po vysadení alebo po zmladení.
3. Udržanie koruny v rozmeroch, ktoré zodpovedajú schéme výsadby je dôležité a prevádzkového i ekonomického hľadiska. Pritom v prvých rokoch po výsadbe sa snažíme čo najskôr priblížiť konečnej veľkosti stromu, čo zabezpečuje dobré využitie priestoru a má za následok skorú tvorbu hospodársky významných úrod. Neskôr je potrebné udržať stanovené rozmery, aby sa stromy navzájom netienili, aby bolo možné dôkladné ošetrenie všetkých častí koruny pesticídmi, zber ovocia a rez, či už ručný, alebo pomocou mechanizácie. Tieto úlohy plní rez pri budovaní koruny, avšak i neskôr, keď sa napríklad využíva kontúrový rez za pomoci mechanizácie alebo zníženie korún prerastených stromov.
4. Zabezpečenie dobrých svetelných pomerov vo všetkých častiach koruny je dôležité pre dosahovanie vysokej intenzity fotosyntézy potrebnej pre tvorbu vegetatívnych i generatívnych častí. Slnečným svetlom osvetlené plody bývajú lepšie vyfarbené a majú lepšiu chuť. Nepriamo má faktor svetlosti koruny vplyv na rýchlosť osychania rastliny po daždi a tým i na mieru napadnutia rastliny hubovými chorobami. (úloha je aktuálna počas celého života ovocného stromu).
5. Udržanie rovnováhy medzi rastom a rodivosťou je úloha, ktorá sa približuje podstate rezu uvedenej v jeho definícii. Rovnováha je dôležitá, aby nedochádzalo k vyčerpávaniu stromu (ak je rodivosť na úkor rastu) alebo nedostatočnému využitiu potenciálu rastliny pre tvorbu úrody (pri silnom raste smerujú asimiláty do vegetatívnych častí). Pri udržaní rovnováhy sa dosahuje dlhšie produkčné obdobie ovocných stromov a kríkov. Rezom sa táto úloha zabezpečuje po nástupe rodivosti a to rezmi na podporu alebo oslabenie rastu a reguláciou násady kvetných pukov najmä pri predjarnom reze
6. Dosahovanie optimálnych a stabilných úrod úzko súvisí s predchádzajúcou úlohou. Jedná sa o také úrody ovocia, ktorých realizácia na trhu prináša pestovateľovi zisk a zároveň nedochádza k vyčerpávaniu stromov. Dôležité je to najmä pri jadrovinách, ktoré majú sklon k striedavej rodivosti, kôstkovinách, pri ktorých sa v dôsledku vysokej násady plodov zmenšuje ich veľkosť, dochádza k zhoršeniu vyzrievania dreva a k skráteniu životnosti stromov. Podobne ako predchádzajúca úloha sa uplatňuje po nástupe rodivosti.
7. Pozitívne ovplyvňovanie zdravotného stavu rezom sa uplatňuje priamo odstraňovaním napadnutých častí rastliny počas vegetácie a častí s prezimujúcimi štádiami škodcov i chorôb pri reze a nepriamo priaznivým vplyvom na kondíciu rastliny, ktorá je vo fyziologickej rovnováhe.

 Náradie a materiál používané pri reze v ovovcinárstve

Rez a tvarovanie OD sa nezaobíde bez použitia rôzneho náradia a materiálu. Jeho vhodná voľba umožňuje znížiť námahu pri reze a tvarovaní, rany vytvorené pri reze kvalitným náradím sa rýchlejšie hoja a na ich úpravu (napr. zahladzovanie) netreba žiadne ďalšie náradie. Náradie a materiál používaný pri reze OD možno rozdeliť do nasledovných skupín:

• záhradnícke nožnice
• záhradnícke nože
• záhradnícke pílky
• brúsne prípravky a materiál na údržbu náradia
• viazací materiál
• zatieracie hmoty

Záhradnícke nožnice -

  v súčasnosti sú najviac používaným náradím na rez. Podľa konštrukcie sa rozlišujú rôzne typy záhradníckych nožníc.

a) klasické záhradnícke nožnice - slúžia na rez letorastov, výhonkov a tenších konárikov. Vyrábajú sa jednosečné (kovadlinové) a dvojsečné (pozri obrázok), prípadne s otočným ostrím a tiež so špeciálne upravenými rukoväťami, ktoré sa prispôsobia polohou ruke, takže práca s nimi je menej namáhavá. Jednosečné nie sú na rez OD vhodné, lebo štiepajú rany a na rez nimi treba vynaložiť väčšiu námahu.. Dvojsečné nožnice pri práci kombinujú ťah a tlak ostria a zároveň dochádza k prebrusovaniu ostrej čepele trením o tupú čepeľ, preto práca s nimi je kvalitnejšia a menej namáhavá. Pri dvojsečných nožniciach sa rozlišujú modely pre pravákov a ľavákov. Základnými požiadavkami na kvalitu nožníc sú pevnosť a trvácnosť materiálu, kvalitný, hladký rez a nízka hmotnosť. Kvalitné modely nožníc majú jednotlivé časti výmenné, takže pri poškodení nožníc nie je potrebné kupovať celé náradie, ale len náhradnú súčiastku.

b) viacúčelové ľahké nožnice – vyrábajú sa dvojsečné s tenkými čepeľami rovnými alebo zahnutými. Vhodné sú na detailný letný rez a vynikajúco sa uplatnia pri prebierke plodov, vo vinohradníctve na cizelovanie strapcov stolovývh odrôd, prípadne zber hrozna.

c) záhradnícke nožnice s predĺženými rukoväťami (dvojručné resp. pákové nožnice) - slúžia na prerezávanie kríkov drobného ovocia a rez v menej dostupných častiach korún OD, na odstraňovanie konárov a hrubších výhonkov. Vyrábajú sa ako jednosečné a dvojsečné. Vzhľadom na pomer dĺžky rukovätí a čepelí na rez s nimi treba relatívne menšiu silu a možno s nimi rezať hrubšie konáre ako s klasickými nožnicami. V posledných rokoch sa začali viac používať i na bežný rez, keďže pri intenzívnych tvaroch umožňujú ľahký rez horných častí koruny bez použitia rebríka.

d) záhradnícke nožnice s dlhými čepeľami - majú uplatnenie pri kontúrovom reze živých plotov v okrasnom záhradníctve, v prípade potreby ich možno použiť v malovýrobe na kontúrový rez OD v priebehu vegetácie

e) nožnice na rez vo vyšších častiach koruny - majú rukoväť, ktorá sa dá nasadiť na dlhú tyč a pomocou páky spojenej s nožnicami pevným drôtom alebo pevným špagátom sa vykonáva rez v ťažko dosiahnuteľných partiách korún väčších stromov. Okrem rezu konárov slúžia na odstraňovanie hniezd húseníc, prípadne na odrezávanie vrúbľov z horných častí koruny.

f) Pneumatické nožnice - sú nožnice, pri ktorých je pohyb pracovnej časti zabezpečený stlačeným vzduchom. To umožňuje robiť bez veľkej námahy rez konárov hrubých až 35 a pri niektorých typoch dokonca 55 mm. Pritom sú rezné rany hladké, kvalitné. Vyrábajú sa aj v modifikáciách s predĺženou rukoväťou na prácu vo vyšších častiach koruny. Klasicky sa pripájajú na strojovú jednotku, existujú však aj prenosné modely, ktoré majú menšiu pohonnú jednotku nesenú pracovníkom, ktorý vykonáva rez (na chrbte).

Záhradnícke nože

– pôvodne sa využívali aj na bežný rez OD, v súčasnosti je ich využitie obmedzené na škôlkárske práce a niektoré špeciálne úkony predovšetkým pri pomocných spôsoboch rezu OD. Ostrie sa spravidla brúsi z jednej strany a preto sa rozlišujú nože pre pravákov a ľavákov

a) záhradnícky nôž – žabka (krivák) - používa sa na orezávanie a odstraňovanie nežiadúcich letorastov a tenších živých konárikov, odrezávanie čapíkov na očkovancoch, odstraňovanie bočného obrastu v škôlke, na odstraňovanie napadnutého alebo inak poškodeného dreva na starších konárikoch ovocného stromu, na zahládzanie rán po pílení, na ryhovanie a zárezy do kôry.

Vyrába sa vo viacerých veľkostiach. Pri jeho použití sa vytvárajú kvalitné rezné rany, avšak práca s ním vyžaduje skúsenosť a zručnosť. Na mnohé práce sa namiesto neho používajú ručné nožnice

b) štepárske nože (očkovací, vrúbľovací) - používajú sa pri nepriamom vegetatívnom rozmnožovaní (očkovaní a štepení), ale môžu v niektorých prípadoch nahradiť záhradnícky nôž (zárezy do kôry, zahladzovanie menších rán, odstraňovanie letorastov).

Ovocinárske Záhradnícke pílky

– sú základným náradím na rez hrubších konárov, kde sa iné náradie nedá použiť a na rez suchého dreva, kde pri použití nožníc hrozí ich poškodenie. V zásade sa záhradnícke pílky podľa konštrukcie delia na pílky rámové (oblúkové) a pílky bez rámu (prerezávacie). Pracovnou časťou pílky je pílový list, ktorý býva z rôzneho materiálu a má zuby zbrúsené rôznym spôsobom. Klasické pílky treba brúsiť, avšak dostupné sú pílky, z tvrdeného materiálu vyrobené patentovanou technológiou tak, že nevyžadujú pri používaní brúsenie a robia hladké rany.

a) univerzálna oblúková pílka s natáčacím listom - slúži na odrezávanie konárov v mieste konárového krúžka, a to i v menej prístupných častiach koruny, pretože pílový list sa dá pri uvoľnení istiacej skrutky otočiť okolo pozdĺžnej osi podľa požadovaného sklonu rany.

b) záhradnícka prerezávacia pílka - používa sa na odrezávanie dobre dostupných konárov, je dnes najviac používaným typom pílky v ovocinárstve. Dostupné sú modely s rukoväťou, ktorá sa nasadiť na teleskopickú tyč, určené na rez vo vyšších partiách koruny.

c) motorová píla – používa sa v ovocinárstve zriedkavo, avšak je dobrým náradím na tvorbu zárezov do kmeňa s cieľom oslabenia rastu stromu, lebo zárezy pri použití obyčajnej pílky rýchlo zarastajú a stráca sa ich účinnosť.

Ovocinárske Brúsne prípravky

– sú pomocným materiálom, ktorý sa používa na údržbu náradia používaného na rez. Tradične sa používali brúsne kamene prírodné i umelé (karborundové) s rôznou zrnitosťou spravidla v tvare plochého hranola. Dnes sú dostupné i dvojzložkové brúsne kamene (dve vrstvy s rôznou zrnitosťou) a brúsne prípravky, ktorých pracovnou časťou je karbidový plochý hranol zasadený pevne na rukoväti, umožňujúci kvalitnú a bezpečnú prácu, a ktoré sú určené predovšetkým na priebežné dobrusovanie záhradníckeho náradia. Brúsne kamene sa podľa druhu materiálu pri práci vlhčia petrolejom, olejom, alebo vodou. Ďalším materiálom na údržbu náradia sú prípravky na mazanie a čistenie náradia. Ich poslaním je zmenšovať trenie čepelí rezacích nástrojov a chrániť ich pred koróziou, čistiace prípravky slúžia na odstraňovanie živíc a glejov, ktoré zostávajú na náradí po reze.

Viazací materiál v ovocinárstve

- slúži pri ohýbaní a vyväzovaní konárov, prípadne pri práci v škôlke. Používajú sa pásky z plastu, gumy, špagáty, prírodné lyko a pod. Použitie drôtu, hoci pogumovaného je málo vhodné, lebo sa ľahko zarezáva do dreva. Kvalitný viazací materiál má byť dostatočne pevný a pružný, výhodou je, ak sa po čase samovoľne rozpadne a netreba ho odstraňovať. V škôlkárstve sa používa štepárska páska alebo gumené pásky prispôsobené na jednoduché upevnenie očka alebo vrúbľa.

Zatieracie hmoty

– slúžia na ošetrenie väčších rán pri tradičnom prístupe. V profesionálnom ovocinárstve sa používa štepársky vosk a stromový balzam, v malovýrobe sa používajú i iné hmoty (napr. fermež ai.).

Štepársky vosk - pri vhodnej teplote je vláčny a používa sa na zatieranie väčších rán po reze a pri štepení. Pri teplotách blízkych bodu mrazu sa nedá použiť. Stuhnutý vosk sa zmäkčí namočením nádoby s voskom na určitý čas do horúcej vody

Stromový balzam - slúži na zatieranie rán, pričom je použiteľný aj za nižšej teploty. Náter je niekedy potrebné obnovovať (na väčších, pomalšie sa zaceľujúcich ranách).

Rozdelenie metód rezu a ich využitie

Základné a doplnkové spôsoby rezu

Pri reze sa používajú rôzne spôsoby rezu, ktoré majú rôzny účinok i rozsah použitia, niekedy obmedzený druhovo, časovo alebo prevádzkovými možnosťami. Spôsoby, ktoré sú bežne používané pri reze všetkých druhov ovocných drevín a tvoria základ rezu označujeme ako základné, spôsoby, ktoré sa môžu, ale nemusia uplatniť a majú často špecifické účinky, takže sa využívajú len na ošetrenie niektorých častí rastliny alebo v inak odmedzenej miere označujeme ako doplnkové.

 Základné spôsoby rezu

Ako už bolo uvedené, základné spôsoby rezu tvoria podstatu bežného rezu realizovaného pri akomkoľvek druhu OD. Sú súčasťou zimného resp. predjarného rezu ovocných drevín, avšak v niektorých prípadoch sa používajú i počas vegetácie. Zaraďujeme k nim:

• skracovanie
• prerezávanie
• rez na prevod

1. skracovanie – podstatou je odstránenie časti výhonka alebo konára, čím sa zmenšuje dĺžka jeho osi. Pri skracovaní sa odstraňuje časť zásobných látok výhonka, znižuje sa počet púčikov, medzi ktoré sa na začiatku vegetatívneho rastu rozdeľujú zásobné látky zo staršieho dreva, skracuje sa vzdialenosť medzi najvyššie a najnižšie postaveným púčikom na výhonku resp. konáriku a odstránením vrcholového púčika sa narušuje autoregulačný systém. Prejavuje sa to tzv. regeneračnou vlnou t.j. prebudením veľkého množstva púčikov, ktoré nie sú pod vplyvom apikálnej dominancie ako je tomu pri neskrátenom výhonku a tvorbou silných prírastkov, ktoré majú za následok zahustenie koruny. Takýto účinok má skracovanie predovšetkým ak sa realizuje pred vypučaním prípadne na konci vegetačného obdobia. Skracovanie môže byť rôzne hlboké a podľa toho je rôzna i reakcia stromu naň (pozri obrázok). Mierne skracovanie (do 30 % dĺžky) nespôsobuje rast veľkého množstva bujných výhonkov a nenarušuje rodivosť. Preto sa odporúča v prípade potreby pri mladých stromoch počas prvých rokov pestovania. Silné (hlboké) skracovanie (viac ako 50 % dĺžky) podporuje tvorbu väčšieho množstva bujných prírastkov a ak sa neuplatňuje vhodným spôsobom, môže viesť k prehusteniu koruny a narušeniu rodivosti.

Skracovanie sa používa v nasledovných prípadoch:

- na dosiahnutie premeny silnejších prírastkov na obrast (rez v zimnom období i zaštipovanie v lete),

- aby sa predišlo tvorbe holých konárov bez obrastu a rozkonárení (najmä pri odrodách s horším prebúdzaním púčikov) a aby sa pásmo tvorenia obrastu premiestnilo bližšie k báze konárika. Rozkonárenie sa podporí predovšetkým pod miestom skrátenia, vo väčšej vzdialenosti od miesta rezu môže dôjsť naopak k brzdeniu rastu v dôsledku vysokej produkcie auxínov vyššie postavenými silnými letorastami,

- na podporu hrubnutia konárikov,

- aby sa predišlo vzniku a ďalšiemu vývoju ostrých, vidlicovitých rozkonárení a dosiahla sa správna podriadenosť konárov – skracuje sa výhonok alebo konár, ktorý sa má dostať do podriadeného postavenia,

- vo väčšej miere pri slabšie rastúcich a starnúcich stromoch na obnovenie dynamiky rastu a zabezpečenie vhodného pomeru medzi rastom a rodivosťou,

- pri zmladzovaní broskýň a marhúľ sa robí hlboké skracovanie kostrových konárov na kýpte.

Okrem cieleného detailného skracovania sa robí tzv. slepé skracovanie bez ohľadu na umiestnenie rezných rán na konáriku, a to pri mechanizovanom (tzv. kontúrovom) reze. Vzhľadom na to, že rany na koncoch konárov nie sú veľmi nebezpečné, netreba mať pri takomto reze veľké obavy o ich vplyv na vitalitu stromu.

prerezávanie 

pri tomto spôsobe rezu sa odstraňuje celý výhonok alebo sa odrezávajú konáriky rezom na konárový krúžok (v mieste základu konára). Tým sa zhoršuje zásobovanie jemu prislúchajúcich koreňov asimilátmi, v dôsledku čoho sa oslabuje ich aktivita a prúd vody a živín do nadzemnej časti. Zmenšený tok látok potrebných pre rast využíva síce nižší počet konárov, ale s nenarušeným autoregulačným mechanizmom (ich vrcholové púčiky zostávajú zachované), takže nedochádza k zosilneniu rastu ani k podpore prebúdzania púčikov (pozri obrázok). Ďalším dôvodom, prečo nedochádza k zosilneniu rastu je fakt, že  sa odrezávajú spravidla vzpriamené výhonky, kým ponechané majú spravidla šikmú polohu s rôznym uhlom odklonu od vertikály, ktoré nemajú sklon k silnému rastu.

Prerezávaním sa zabezpečuje zlepšenie osvetlenia vnútra koruny a zjednodušenie prístupu k jednotlivým konárom. Používa sa v nasledovných prípadoch:

- na presvetlenie koruny, kedy sa odstraňujú rezom na konárový krúžok prebytočné výhonky resp. konáriky,

- na odstránenie nežiadúcich, neperspektívnych výhonkov – vlkov, konkurenčných výhonkov, výmladkov, vzpriamených výhonkov na hornej strane konárikov, ktoré sme neodstránili počas ich rastu,

- na odstránenie výhonkov a konárikov napadnutých chorobami prípadne s prezimujúcimi štádiami škodcov v prípade, že je napadnutie nepresahuje do ďalších častí stromu alebo kríka

- na odstránenie konárikov a obrastu, na ktorých v dôsledku starnutia hrozí pokles kvality plodov a v prípade intenzívneho ovocinárstva sa preto periodicky obmieňajú,

- pri drobnom ovocí na odstránenie vyrodených konárikov rezom tesne nad povrchom pôdy v prípade rodu Rubus (po zbere úrody) a pri ďalších druhoch po dosiahnutí určitého veku v závislosti od dynamiky starnutia konárikov v konkrétnom prípade – často však ide skôr o radikálne skrátenie na krátky čapík, ale v dôsledku bazitonického rozkonárovania je reakcia iná ako pri skrátení konárov drevín rozkonárujúcich akrotonicky,

c)  rez na prevod

– podstatou tejto metódy je odstránenie časti konára rezom nad bočným konárikom z neho vyrastajúcim vhodným smerom bez ponechania čapíka alebo kýpťa.

V dôsledku takéhoto rezu sa zmenší veľkosť nadzemnej časti a počet rastových bodov (púčikov), ale na ponechanej časti zostanú zachované vrcholové púčiky, preto sa menej narušuje rovnováha a môže sa uplatniť autoregulačný mechanizmus. Zmenší sa i zásobovanie koreňovej časti asimilátmi, čo má vplyv na jej rozvoj (podobne ako pri prerezávaní), takže sú obmedzené i stimuly podporujúce silu rastu nadzemnej časti. V blízkosti vytvorenej rany sa síce môžu objaviť regeneračné výhonky zo spiacich púčikov, avšak ich výskyt je menší ako v prípade skracovania, kedy sa ponecháva kýpeť konára.

Rez na prevod spája niektoré z efektov skracovania a prerezávania. Používa sa v nasledovných prípadoch:

• na zmenu smeru rastu konára pri potrebe vyplnenia prázdneho miesta v korune
• na podporu  alebo oslabenie rastu konára rezom na nahor resp. nadol smerujúci bočný výhonok alebo konár
• na obmedzenie predlžovania osi stredníka alebo kostrových prípadne polokostrových konárov bez prejavov regeneračnej vlny, ktorá by hrozila pri jednoduchom skrátení ich osi (pozri nižšie, kapitola ....)
• pri zmladzovaní ovocných stromov sa robí rez na nahor smerujúce bočné tzv. ťažné konáre
• na presvetlenie koruny najmä v prípade starších stromov, ak nechceme odstrániť celé konáre a chceme zachovať rozkonárenia v starších častiach koruny

Doplnkové spôsoby rezu

Do tejto skupiny spôsobov rezu patria mnohé, ktoré majú špecifické účinky, často ovplyvnené termínom aplikácie zásahu a ktorých využitie je často limitované rôznymi dôvodmi. Často sa jedná o spôsoby používané počas vegetácie, už počas tvorby letorastov. Takýto rez obmedzuje ich rast a tým zvyšuje efektívnosť využitia vody, živín a ďalších faktorov. Okrem toho rez počas vegetácie znamená prácu v lepších podmienkach ako zimný či predjarný rez a rozloženie pracovnej náročnosti rezu.

V minulosti sa použitiu doplnkových spôsobov rezu vo veľkovýrobe nevenovala náležitá pozornosť, v súčasnosti sa používajú čoraz viac a vzhľadom na to, že niektoré menej narúšajú rovnováhu organizmu ovocného stromu, môže ich dôležitosť prevýšiť význam základných spôsobov rezu.  Často cieľavedome využívajú poznatky o autoregulačnom systéme OD, o diferenciácii kvetných púčikov a regulácii sily rastu pôsobením fytohormónov produkovaných v rastline. Treba si pri tom uvedomiť, že akýkoľvek zásah na podporu zakladania kvetných púčikov má význam len ak sa urobí do obdobia, kedy začína iniciácia kvetných pukov (jadroviny v júni, broskyne, marhule v júli atď). Pri mnohých zásahoch dochádza k väčšiemu poraneniu konárov alebo výhonkov, ako pri základných spôsoboch rezu. Použitie zásahov spôsobujúcich väčšie rany, ako i rany na staršom dreve pri kôstkovinách treba dôkladne zvážiť,  lebo pomaly hojace sa veľké rany môžu ohroziť zdravotný stav stromu.

Sortiment doplnkových spôsobov rezu je široký a od začiatku 90. rokov s rozširovaním intenzívneho pestovania OD sa objavili nové doplnkové spôsoby rezu, ktoré sú na prvý pohľad nešetrné voči rastlinám, avšak ako ukázala prax, spĺňajú požiadavky pestovateľov ovocia a zjednodušujú prácu pri reze.

1. zaštipovanie - ide vlastne o modifikáciu skracovania, vykonávanú v priebehu vegetácie na letorastoch. Zaštipovanie spočíva v odlomení alebo odštipnutí nezdrevnatených častí rastúcich prírastkov. Tým sa odstráni zdroj auxínu, púčiky na ponechanej bazálnej časti letorastu sú oslobodené spod inhibície a môžu sa vyvíjať. Na rôznych druhoch ovocných drevín sa zaštipovanie používa na rôzne účely. Stupeň a termín zaštipovania závisí od vytýčeného cieľa. Používa sa v nasledovných prípadoch:

- na oslabenie celkovej intenzity rastu, zastavenie rastu a podporu drevnatenia letorastov – používa sa neskoré zaštipovanie prípadne skrátenie letorastov, ktoré už prestali rásť v druhej polovici leta (v auguste, výnimočne v septembri),

- na zastavenie resp. oslabenie predlžovacieho rastu, podporu sekundárneho rozkonárovania letorastov a premenu silnejších letorastov na útvary, z ktorých vznikne rodivý obrast – používa sa rôzne hlboké skoršie zaštipovanie v máji až júni,

- na obmedzenie rastu konkurenčných prírastkov (keď dosiahnu dĺžku maximálne 70-100 mm). Zaštipujú sa pri báze (môžu sa aj vylamovať), nové letorasty vyrastajúce z ponechaných púčikov sa zaštipujú ešte hlbšie a na druhý rok sa odreže celý vytvorený útvar alebo jeho časť,

- na predídenie prehustenia vo vybraných častiach koruny pri odrodách jadrovín so schopnosťou bohatého rozkonárovania sa zaštipujú bočné letorasty, z ktorých nechceme vybudovať polokostrové konáre a tým ich premeníme na rodivý obrast,

- na ošetrenie vlkov prípadne regeneračných letorastov (môžeme ich aj vylamovať) aby sme predišli ich zmohutneniu. Robí sa v skorej fáze rastu, často i opakovane, ak sa obnovil silný rast.

Zaštipovanie nemá byť príliš silné a nemá sa robiť veľmi neskoro, najmä na prehnojených pôdach a vo vlhších podmienkach, aby nevyvolalo rast letorastov na jeseň, ktoré by potom nevyzreli.

2. pincírovanie – je odštipovanie čepelí a častí stopiek nerozvinutých listov vrchola letorastu bez poškodenia meristému rastového vrchola. Odstránenie rastúcich listov ruší ich inhibičný vplyv na púčiky pri báze ich stopiek, čím sa umožní ich prebudenie a tvorba predčasných letorastov. Používa sa v škôlkárstve na podporu sekundárneho rozkonárovania vertikálneho prírastku mladých stromčekov OD, ktoré inak takto nerozkonárujú alebo len neochotne. Robí sa, keď vertikálny letorast dosiahne výšku, kde je žiadúce rozkonárenie (spravidla od konca mája až začiatku júna do konca júla), i opakovane. Môže sa použiť i pri mladých, silnejšie rastúcich stromčekoch pri budovaní korunky na stálom stanovišti. Zásah má pri rôznych odrodách nerovnakú účinnosť, najnižšiu až žiadnu môže mať pri odrodách s veľmi slabým rozkonárovaním. 
3. vylamovanie – je úplné odstránenie letorastov vylomením proti smeru rastu materského konára v ich bazálnej časti. Rastúce letorasty sa spravidla odstraňujú čo najskôr, keď už dokážeme určiť, či sú potrebné na budovanie koruny alebo nie. Skoršia práca, kým sú letorasty mäkké, vyžaduje menej námahy. Mladé prírastky sa ľahko vylamujú ručne. Vylamovanie však možno vykonať až do zdrevnatenia letorastov. Používa sa v nasledovných prípadoch:

• na odstránenie konkurenčných letorastov na rôznych miestach v korune,
• odstránenie mladých letorastov s ostrým uhlom odklonu tesne pod predlžujúcim letorastom stredného konára tvaru štíhle vreteno (keď dosiahnu dĺžku 70 až 100 mm) aby sa vytvorili podmienky pre zosilnenie letorastov s väčším uhlom odklonu,
• na odstránenie vlkov vyrastajúcich zo starších konárov a na vrchole oblúkov konárov, ak s nimi nepočítame ako náhradou konárov pri zmladzovaní,
• na preriedenie letorastov v prípade, že vyrastajú v zhlukoch, alebo regeneračných letorastov po zmladení koruny,
• na odstránenie výmladkov vyrastajúcich z podpníka alebo letorastov vyrastajúcich z kmeňa ovocného stromu. V tomto prípade sa odporúča čo najskoršie vytrhávanie výmladkov proti smeru rastu, čím sa odstráni aj pätka prírastku, kde sú sústredené spiace púčiky.

Rany vzniknuté pri vylamovaní netreba zatierať, lebo v priebehu vegetácie sa rýchlo zacelia. Modifikáciou vylamovania letorastov, ktorá sa v našich sadoch začala využívať koncom 20. storočia je vylamovanie konárov. Realizuje sa v jarnom období od začiatku prúdenia miazgy až do konca mája tak, že sa ošetrovaný výhonok alebo konár pevne uchopí v bazálnej časti a trhnutím proti smeru rastu materského konára sa vylomí. Pri tom dochádza odtrhnutiu pásika kôry z materského konára a vzniká tak väčšie poranenie, ktoré sa však spravidla pomerne dobre hojí. Používa sa na odstránenie prebytočných konárikov alebo výhonkov silnejšie rastúcich stromov jadrovín. Hojenie rán odčerpáva väčšie množstvo zásobných látok a oslabuje rast stromu. Pri kôstkovinách sa v našich podmienkach považuje za menej vhodné, i keď zo zahraničia sú  informácie o jeho použití i pri druhoch tejto skupiny. V niektorých krajinách sa vylamovanie zostarnutých konárikov používa i pri drobnom ovocí (napr. čučoriedka strapcovitá).

d)  prepletanie letorastov a živé viazanie – prvý zásah sa realizuje prepletením letorastov, ktorých osi sa križujú alebo presahujú. Letorasty, ktoré sa majú prepliesť, ohneme k sebe tak, aby sa ich osi prekrížili a niekoľkokrát  Slúži predovšetkým na oslabenie rastu letorastov, zvýšenie prebúdzania púčikov a môže poslúžiť pevnosti koruny. Silne rastúce letorasty, ktorých poloha nám nevyhovuje, môžeme ohnúť do vodorovnej polohy a ich konce navzájom prepliesť. Skorší zásah vedie k dobrej fixácii prírastkov v novej polohe. Po zdrevnatení možno letorasty rozpliesť a na jar ošetriť rezom. Pri niektorých spôsoboch tvarovania sa ponechávajú prepletené a pomáhajú budovať tvar nevyžadujúci oporu. Uplatňuje sa pri jadrovinách.

Živé viazanie sa uplatňuje pri vzrastnejších stromoch, predovšetkým pri jadrovinách na posilnenie pevnosti kostrových, prípadne polokostrových konárov vyrastajúcich pod ostrým uhlom odklonu. Opatrenie spočíva v naštepení vrúbľov do konárov rozkonárenia oboma koncami alebo v naštepení konca niektorého výhonka (výhodné je využiť vlky) v korune do iného výhonka alebo konára tak, aby sa ich zrastením s konármi  zabezpečilo spevnenie konárov.

Z technických opatrení sa na podobný účel používa previazanie konárov pevným materiálom, napríklad z pevného povrazu, prípadne drôtu, ktorý sa podloží plastovou podložkou, aby sa nezarezal do spevňovaného konára. Jeho nevýhodou je, že pri hrubnutí konára sa musí odstrániť, aby nedošlo k zaškrteniu konára.

e) skrúcanie a nalamovanie letorastov – prvý spôsob sa realizuje uchopením bazálnej časti letorastov do dlane a otočením okolo pozdĺžnej osi letorastu striedavo na jednu a druhú stranu, alebo ohnutím letorastu kolmo na jeho os na jednu alebo druhú stranu. Pritom sa letorast nezlomí, ale narušenie pletív môže spôsobiť jeho ohnutie. Nalamovanie letorastov sa robí ohnutím letorastu kolmo na smer osi až kým letorast nepraskne, čím sa naruší väčšia časť cievnych zväzkov. Oba spôsoby sa v našich podmienkach  môžu použiť predovšetkým pri jadrovinách v období do začiatku drevnatenia letorastov, nakrúcanie môžeme realizovať pri mladých konárikoch jadrovín na začiatku prúdenia miazgy.

Používa sa v nasledovných prípadoch:

• na oslabenie rastu silne rastúcich bočných letorastov, pričom neodstraňuje už vytvorená listová plocha a dochádza k lepšiemu vývoju bazálnych púčikov, predovšetkým v prípade nalamovania
• zriedka na oslabenie rastu vlkov alebo iných letorastov, ktoré sa pri predjarnom reze v nasledujúcom roku úplne odstránia
• na oslabenie rastu vzpriamených mladých konárikov, ktoré nechceme úplne odstrániť, ale ktoré majú v dôsledku svojej polohy tendenciu silne hrubnúť
• veľmi zriedkavo na oslabenie silne rastúcej vrcholovej časti koruny štíhleho vretena jadrovín, kedy sa silne rastúca časť môže takmer úplne zlomiť v prvej polovici vegetácie

f) deformovanie konárov – robí sa narezaním konárov zo spodu, až do polovice hrúbky konárov, i niekoľkými zárezmi v odstupe za sebou. Na podobný účel možno použiť i nalomenie alebo nakrútenie konára. Zásah sa robí pred začiatkom vegetácie. Vytvorené rany je vhodné ošetriť zatretím a vytvárajúce sa vlky (okolo rany) odstraňovať vylomením. Neodporúča sa realizovanie tohto zásahu na kôstkovinách.

Používa sa:

• na zmenu smeru rastu šikmo rastúceho konára spravidla priblížením jeho osi bližšie k horizontále, s čím je spojené oslabenie rastu

g) zárezy do kôry a dreva – zárezy do kôry sa robia záhradníckym prípadne štepárskym nožom (pozri obrázok) pred začiatkom vegetácie prípadne pred začiatkom diferenciácie kvetných púčikov, zárezy do dreva sa robia záhradníckym nožom alebo pílkou (podľa hĺbky zárezu) pred začiatkom vegetácie. Kým zárezy do kôry sa spravidla nezatierajú, väčšie zárezy do dreva sa môžu zatrieť štepárskym voskom alebo stromovým balzamom..

Zárezy sa používajú v nasledovných prípadoch:

• zárez rôzneho tvaru pod púčikom po kambium v období pred diferenciáciou púčikov. Zastaví tok zostupný tok asimilátov na strane zárezu v mieste púčika, čím sa podporí jeho diferenciácia na kvetný púčik. Robí sa u jadrovín, ale vzhľadom na to, že jeho účinok je obmedzený na jeden púčik, zriedkavo,
• pozdĺžny zárez do kôry pod púčikom, dlhý približne 1 cm po kambium v obodbí pred diferenciáciou púčikov spôsobí v dôsledku tvorby hojivého pletiva (kalusu) zvýšený prísun asimilátov a podporí diferenciáciu púčika na kvetný. Robí sa u jadrovín, ale pre obmedzený účinok zriedkavo,
• zárez rôzneho tvaru nad púčikom až mierne do dreva pred pučaním. Brzdí vzostupný tok vody a živín do vyšších častí a zabraňuje prísunu auxínov brzdiacich prebudenie púčika a následne rast letorastu z neho. Dá sa použiť pri rôznych druhoch OD na podporu rozkonárovania, najmä v období výchovného rezu,
• pozdĺžny zárez do kôry na kmeni cez kambium až po drevo na začiatku vegetácie sa robí záhradníckym nožom na kmeňoch starších stromov (jadroviny) so zhrubnutou kôrou, aby sa predišlo jej roztrhnutiu pri silnej delivej aktivite kambia a hrubnutí kmeňa. Na hrubších kmeňoch sa robí i viac zárezov, približne 10 cm od seba, ich dĺžka býva maximálne 0,5-0,6 m. Netreba ich zatierať voskom,
• zárezy do dreva sa robia najčastejšie na kmeni pílkou (na starších stromoch i motorovou) ako vodorovné alebo klinovité do tretiny až polovice hrúbky kmeňa, čím sa obmedzí tok vody a živín do koruny a tok asimilátov do koreňa s následným oslabením rastu. Robí sa pri jadrovinách. Uvádza sa jeho uplatnenie i pri regulácii plodnosti vzrastných stromov jadrovín.

h) krúžkovanie a priškrcovanie – sú dávno známe zásahy používané na ovplyvnenie zakladania kvetných púčikov. Krúžkovanie je odstránenie prstenca kôry širokého približne 10 mm po kambium (aj s lykovou časťou) v bazálnej časti konára, pričom sa nechá niekoľko mm široký zvislý pásik kôry s lykom neodrezaný pre prúdenie asimilátov (pozri obrázok) Vzniknutá rana sa zatrie štepárskym voskom alebo iným vhodným náterom. Robí sa ostrým nožom v čase keď prúdi miazga a kôra sa dobre oddeľuje. Na prácu možno použiť upravený záhradnícky alebo vrúbľovací nôž (upevnením dvoch nožov k sebe, aby ich čepele boli paralelné, takže sa nimi dá vyrezať prstenec kôry naraz). Priškrcovanie je podobný zásah, avšak jeho princíp je v priškrtení konárika makkým, ale pevným drôtom v bazálnej časti v období pred začiatkom diferenciácie kvetných pukov. Pred priškrtením sa konárik obalí pásikom mäkkého plechu alebo plastu, aby sa drôt nezarezal do dreva. Po dokončení diferenciácie púčikov, najneskôr na jar nasledujúceho roka je treba priškrtenie odstrániť. Zásahy sa robia pri jadrovinách. Pri kôstkovinách sa neodporúčajú, lebo by mohli spôsobiť zhoršenie kondície stromu. S ohľadom na termín diferenciácie kvetných pukov je vhodný termín realizácie zásahu máj.

Oba zásahy sa používajú na zabrzdenie toku asimilátov do koreňov, ich hromadenie v ošetrovanom konáriku, čo vytvára spolu s oslabením rastu ošetreného konárika na zlepšenie zakladania kvetných pukov a podporu rodivosti v nasledujúcom roku. Môže sa použiť i na urýchlenie rodivosti v prípade silno rastúcich stromov.

Podobný efekt majú i dnes už takmer neznáme zásahy, ako je obrátenie prstenca kôry, pri ktorom sa vyrezaný prstenec kôry (ako pri krúžkovaní) obráti o 180^o a implantuje na ošetrené miesto (efekt niekoľko rokov) alebo transplantácia prstenca kôry slaborastúceho podpníka na miesto vyrezaného pôvodného prstenca kôry (účinok dlhodobý).

i) rez koreňov – je opatrenie, ktoré je v našich podmienkach počas života ovocného sadu cielene zriedka využívané. Odporúča a používa sa pri vysádzaní OD, kedy sa ostrým nožom alebo nožnicami tesne pred vysadením odstránia zaschnuté, nahnité a rozštiepené koncové časti hrubších koreňov až po zdravú časť, čím sa vytvoria podmienky pre tvorbu nových korienkov na reznej ploche v dôsledku delivej činnosti kambia a dobré zakorenenie.

Rez je možné vykonať i v neskoršom veku ovocných stromov v ovocnom sade, a to špeciálnym strojom s nožovitou radlicou po oboch stranách radov ovocných stromov (v komerčných výsadbách) alebo ručne, odkopaním silnejších koreňov a ich preseknutím (v malovýrobe). Vzdialenosť rezu na koreňoch od kmeňa stromu sa pohybuje od 0,4  do 2,0 m v závislosti od veľkosti ošetrovaných stromov a sily rastu. Môže sa vykonať na jeseň po opadnutí listov, alebo v predjarí až do pučania (vo vlhkejších oblastiach). Čím neskôr sa zásah vykoná, tým silnejší je jeho efekt z hľadiska brzdenia rastu, zásah vykonaný po vypučaní je dosť drastický a môže spôsobiť i opad plodov, pri menšom narušení rovnováhy zmenšenie ich konečnej veľkosti.

Uvádzajú sa nasledovné efekty rezu koreňov:

• oslabenie rastu – v dôsledku oslabenia prísunu vody a živín zo zmenšenej koreňovej sústavy. Niekedy môže dôjsť i k oslabeniu rastu plodov, čo nemusí byť v každom prípade negatívny efekt. Pri veľmi miernom reze koreňov je tento účinok krátkodobý a bohaté rozkonárovanie koreňov po reze môže následne spôsobiť dokonca zosilnenie rastu nadzemnej časti,
• podpora zakladania kvetných pukov ako prejav vzťahu medzi rastom a rodivosťou,
• zníženie výskytu horkej škvrnitosti pri jabloniach,
• možné lepšie vyfarbenie plodov.

Rez koreňov možno realizovať v prípade jadrovín, pri kôstkovinách sa odporúča menej, ale je možné a nahradí v prípade silného rastu stromov krúžkovanie, priškrcovanie alebo zárezy do dreva, ktoré sú pri kôstkovinách riskantné kvôli pomalšiemu hojeniu rán a riziku infekcií. Jeho použitie v prípade podpníkov, ktoré majú na koreňoch adventívne púčiky vedie k tvorbe koreňových výmladkov. Efekt rezu koreňov má i hlbšia orba realizovaná v ovocnom sade v jesennom termíne.

1. Špeciálne metódy rezu

1. dvojstupňový sektorový rez (DSR)

Táto metóda rezu využíva cieľavedomé usmerňovanie látkových tokov a následnú podporu alebo brzdenie rastu letorastov na rôznych pozíciách na konáriku. Prispieva tiež k zníženiu potreby zásahov pri tvarovaní ovocných stromov a k zjednodušeniu rezu.

V našich podmienkach má z hľadiska prístupu k rezu pri skracovaní tradíciu rez výhonkov na vonkajší (spodný) púčik, čo sa zdôvodňuje potrebou otvárania koruny tvorbou výhonkov smerujúcich šikmo von z koruny. Uvedená požiadavka však nebýva naplnená, predlžujúce letorasty po takomto reze rastú silno, vzpriamene a na hornej strane konárika sa tiež tvoria vzpriamené silné prírastky. Pri intenzívnych pestovateľských tvaroch (napr. vretená) je tvorba silnejších nahor rastúcich výhonkov a konárov sprevádzaná silnejším hrubnutím konárikov na úkor rodivosti v priamom protiklade filozofii intenzívnych výsadieb. Vyvoláva potrebu  dodatočného prerezávania, ohýbania a vyväzovania, čo je v hustých výsadbách časovo náročné a predstavuje ďalšie zvýšenie nákladov, čím sa v konečnom dôsledku zhoršuje ekonomický efekt pre pestovateľa.

Tvorba mierne šikmých až vodorovných konárov prináša výhody z hľadiska pomeru medzi rastom a rodivosťou, ako i menšej výšky umiestnenia rodivého dreva pre ľahšie a efektívnejšie ošetrovanie stromu. Takéto konáre možno dosiahnuť ohýbaním, vyväzovaním, za pomoci aplikácie vhodných rastových látok, ale i vhodným rezom.

Využíva sa fakt, že vrcholový letorast produkciou auxínu prúdiacich z jeho rastového vrchola nadol cievnymi zväzkami umiestnenými v lykovej časti konárika brzdí rast nižšie postavených letorastov a spôsobuje ich odklon do šikmej až vodorovnej polohy. Tento brzdiaci efekt sa zosilňuje smerom nadol pozdĺž konárika, takže spodné púčiky na výhonku často nevypučia a premenia sa na spiace púčiky. Dá sa však obmedziť prerušením toku rastových látok s brzdiacim efektom. Pri tvorbe rán na konárikoch tiež dochádza k zhoršeniu podmienok pre tok vody a živín a tým aj k oslabeniu rastu letorastov.

Pri tradičnom reze na vonkajší (spodný púčik) rezná rana na konci skráteného výhonka spôsobuje prerušenie toku auxínov z predlžujúceho letorastu na hornú stranu konárika, avšak na spodnej strane konárika je ich tok a teda aj vplyv nenarušený. To vysvetľuje silný rast predlžovacieho letorastu a jeho vzpriamený rast. Tým sa potláča pučanie púčikov a rast prírastkov na spodnej strane konárika,  avšak rast z púčikov na hornej strane konárika nie je brzdený, čo má za následok tvorbu silných vzpriamených prírastkov na hornej strane konárika.

Pri dvojstupňovom sektorovom reze sa realizuje skracovanie výhonkov na vrchný (vnútorný púčik) s následným rezom na prevod na vhodný bočný výhonok. Efekt tohto rezu spočíva podobne pri reze na vonkajší (spodný) púčik v obmedzení látkového toku ranou vytvorenou na konci skráteného výhonka. Posledný ponechaný (vnútorný) púčik vyprodukuje silný vzpriamený prírastok, pučanie a rast prírastkov na hornej strane konárika sú brzdené nerušeným prúdom auxínov z neho, kým pučanie a rast prírastkov na spodnej strane konárika sú potláčané omnoho menej. V dôsledku toho druhý prírastok od konca konárika, vyrastajúci spravidla zo spodnej strany konárika je dostatočne silný, ale zachováva si polohu šikmú až vodorovnú a ďalšie konáriky na spodnej strane sú slabšie, v prípade jadrovín sa menia na konáriky rodivého obrastu. Slabšie výhonky sa tvoria i na hornej strane konárika. Kôstkoviny pri použití DSR reagujú podobne, avšak vzhľadom na iný charakter rodivého dreva význam použitia tohto rezu môže byť iný. Po prvom stupni (rez na vnútorný púčik) nasleduje druhý stupeň rezu spočívajúci v odstránení prírastku vytvoreného z koncového horného púčika rezom na prevod na prírastok vyprodukovaný niektorým z púčikov na spodnej strane konárika, ktorý má mierne šikmú až vodorovnú, niekedy i previslú polohu. Druhý stupeň rezu sa realizuje v priebehu leta po miernom zdrevnatení letorastov (najmä pri kôstkovinách) alebo na jar nasledujúceho roka alebo neskôr (tzv. oneskorený DSR). Ponechaný výhonok v dôsledku prirodzeného smerovania nevyžaduje ohýbanie a vyväzovanie, čo zjednodušuje prácu pestovateľa, svojou polohou vytvára predpoklady pre slabší rast a bohatšie zakladanie kvetných púčikov.

Letorast vyrastajúci z posledného púčika má vplyv i na uhol odklonu prírastkov vytvorených z nižšie postavených púčikov. Prírastky na opačnej strane konárika ako je ponechaný koncový púčik majú spravidla menší uhol odklonu a najvrchnejší má tendenciu vytvoriť konkurenčný prírastok, kým púčiky na rovnakej strane konárika ako je koncový, vyprodukujú spravidla prírastky s väčším uhlom odklonu. Tento princíp možno využiť napríklad pri zakladaní polokostrových konárov s väčším uhlom odklonu. Okrem toho použitie DSR vedie k menej zreteľným prejavom vyhoľovania v nižších partiách koruny.

Na zapestovaných konároch (kostrových, polokostrových) možno aplikovať modifikáciou DSR, ktorá sa označuje ako oddialený dvojstupňový sektorový rez, pri ktorom sa konárik vytvorený z nahor smerujúceho púčika (po prvom stupni rezu) sa nechá vyvíjať dva prípadne viac rokov, kým sa nevytvorí na nižšej časti konárika dostatok slabších obrastových konárikov a potom sa koncová vzpriamená časť konárika odstráni rezom na prevod na vhodný mierne šikmý bočný konárik s vytvoreným obrastom smerujúci von z koruny. Takýto postup umožňuje predísť zahusťovaniu, ktoré hrozí na slabšie rastúcich konároch pri každoročnom uplatňovaní dvojstupňového sektorového rezu v jeho základnej modifikácii. Vhodný je i v prípade vzpriamene bujne rastúcich ovocných stromov, kde skracovanie vykonávané vo väčšom rozsahu podporuje ďalší bujný, vzpriamený rast.

Ďalšou modifikáciou je korekčný DSR, ktorý sa môže uplatniť pri kontúrovom reze OD (skracovanie „na slepo“). Pri tomto reze sa konáriky a letorasty v hornej časti koruny a po bokoch koruny skracujú strojom. Dôsledkom takéhoto, často hlbokého rezu môže byť intenzívna tvorba vlkov. Niektoré zo skrátených konárikov (zrezané na horný púčik alebo konárik) možno následne ošetriť odstránením vytvorených vzpriamených výhonkov rezom na prevod na vhodné bočné výhonky (ako pri druhom stupni DSR). Týmto je možné udržať menšiu výšku koruny a podporiť tvorbu rodivého dreva v jej nižších partiách.

Letný DSR bol navrhnutý a odskúšaný autorom v prípade silne rastúcich stromov slivkovín, ktoré majú sklon k tvorbe vzpriamených prírastkov, niekedy i s dĺžkou viac ako 1 m, ktoré sa bežným rezom pomerne obtiažne zvládajú. Silne rastúce letorasty sa skrátia o 1/3 až 2/3 dĺžky v závislosti od ich proporcií v rámci koruny na vnútorný púčik. Odporúčaný termín rezu je od konca júna do konca júla. Hlbokým skrátením sa dosiahne druhotné rozkonárenie letorastami s väčším uhlom odklonu a druhý stupeň rezu sa realizuje rezom na prevod na letorast vyrastajúci von z koruny v druhej polovici augusta. Po takomto reze klesajú nároky na predjarný rez a menej sa narušuje rovnováha stromu. Možno ho uplatniť i v prípade broskýň, osvedčil sa i v prípade mladých stromov marhúľ (ako modifikácia Šittovho rezu, v skoršom termíne ako pri slivkách, pozri nižšie). 

Dvojstupňový sektorový rez  možno použiť v nasledovných prípadoch:

V prípade jadrovín

• pri pestovaní jadrovín v tvare vretena na budovanie bočných konárov,
• pri použití klasických tvarov na dosiahnutie otvárania korún a dopestovanie nižích korún a podporu tvorby rodivého obrastu.    

V prípade kôstkovín

• pri budovaní dutých korún na formovanie kostrových a polokostrových konárov s väčším uhlom odklonu,
• pri klasickom prístupe k rezu broskýň (tzv. dvojvýhonkový systém),
• pri pestovaní kôstkovín v tvare vretena pri budovaní bazálnych konárov i konárikov rodivého dreva,
• pri použití plochých tvarov korún kôstkovín (slivkoviny, čerešne), ktoré sa odporúča v niektorých krajinách.

b) striedavý rez

Jedná sa o metodiku rezu používanú pri budovaní kmeňa a stredníka stromčeka slúžiacu na zachovanie ich zvislej osi. Ak sa predlžujúci výhonok kmeňa resp. stredníka skracuje, robí sa vždy tak, že posledný ponechaný púčik sa nachádza nad ranou po skrátení výhonka pri predchádzajúcom reze (na opačnej strane osi výhonka ako v predchádzajúcom roku). I pri takomto reze však v prípade niektorých druhov (čerešňa, višňa, niektoré odrody hrušiek) nie je zabezpečený rovný rast stredníka z bočného púčika. V takom prípade je potrebné vyväzovanie predlžujúceho letorastu v skorom štádiu k opornému kolíku.

c) korelačné ošetrenie

Pri hlbšom reze nadzemnej časti dochádza spravidla k výraznému narušeniu fyziologickej rovnováhy rastliny s nežiadúcimi prejavmi regeneračnej vlny, ktoré vyvolávajú potrebu ďalšieho rezu a znamenajú menej efektívne využitie podmienok a vstupov pri tvorbe úrody, ako i zhoršenie kvality plodov v dôsledku zahusťovania koruny. Takáto situácia môže nastať i pri aplikovaní mechanizovaného (kontúrového) rezu, ktorý sa využíva na zníženie výšky koruny a obmedzenie jej šírky, najmä pri pásových výsadbách OD.

Poznajúc pôsobenie pravidla rovnováhy medzi nadzemnou a podzemnou časťou je možné výraznému narušeniu rovnováhy po hlbokom reze predísť zodpovedajúcim zmenšením podzemnej časti, čo s nazýva korelačné ošetrenie. Efekty zásahov na nadzemnej a podzemnej časti sa kompenzujú a v tom spočíva fyziologické zdôvodnenie korelačného ošetrenia OD. Samotný rez koreňov (pozri vyššie) nezohľadňujúci rozsah rezu nadzemnej časti narušuje fyziologickú rovnováhu rastliny.

V prípade, že sa plánuje výraznejšie zmenšenie objemu koruny pri predjarnom reze, vykoná sa počas obdobia vegetačného pokoja na jeseň alebo na jar, až do začiatku vegetácie rez koreňov. Čím neskorší je termín ošetrenia koreňov smerom k vegetačnému obdobiu, tým silnejší a dlhodobejší je efekt oslabenia rastu. Rez koreňov sa realizuje strojom s radlicou v tvare mierne zahnutého noža do hĺbky 0,4 až 0,7 m v závislosti od hĺbky zakoreňovania podpníka, spravidla po oboch stranách radu, vo vzdialenosti 0, 4 až 2,0 m od línie radu v závislosti od veku a veľkosti stromov, sily rastu podpníka a hĺbky a prístupu k rezu nadzemnej časti (znižovanie korún, zužovanie korún atď.). Menšia vzdialenosť od línie radu sa používa pri mladších výsadbách, slabšie rastúcich podpníkoch a pri menšej hĺbke rezu. Presné odporúčania so všeobecnou platnosťou neexistujú, preto je vo väčšom sade vhodné mať pokusnú parcelku na overenie vhodnosti miery zásahu v daných podmienkach. Účinok vhodne voleného korelačného ošetrenia pretrváva 4 až 5 rokov, počas ktorých možno vykonávať bežný rez nadzemnej časti a ktoré sú zároveň odporúčaným intervalom pre opakovanie korelačného ošetrenia. S korelačným ošetrením sa začína podľa potreby, spravidla však až keď v dôsledku nárastu výšky koruny a zatienenia hrozí odumieranie rodivého obrastu v jej nižších častiach, preto sú nutné hlbšie zásahy do koruny.

Efekty korelačného ošetrenia možno zhrnúť nasledovne:

• oslabenie rastu s následným znížením nárokov na rez v priebehu viacerých rokov,
• zvýšenie úrod, lepšie vyfarbenie a všeobecné zvýšenie kvality plodov (predovšetkým pri odrodách s červeným líčkom),
• udržanie zóny rodivosti v menšej výške,
• lepšie ošetrovanie stromov v dôsledku menších rozmerov a hustoty korún, nižšia náročnosť na prácu pri zbere prípadne prebierke plodov (ručnej),
• efektívnejšie využitie živín a vody na tvorbu úrody.

Zaradenie korelačného ošetrenia do pestovateľskej technológie umožňuje zvýšiť počet stromov na hektár a tým intenzitu ovocného sadu.

4. Lorettov (krátky) rez

Je to rez, ktorým sa dosahuje vypučanie slabo vyvinutých púčikov na báze letorastov a tvorba predčasného obrastu už počas vegetácie, kedy letorast vznikol. Postup pri tomto reze je nasledovný (pozri obrázok):

Na jar vypučané letorasty v bočných pozíciách na konárikoch sa nechajú voľne rásť do času keď dosiahnu pri báze hrúbku ceruzky, kedy sa skrátia tie, ktoré nie sú perspektívne z hľadiska budovania bočných konárov nožom na pätku vysokú asi 10 mm (t.j. na ružicu menej vyvinutých listov s málo vyvinutými púčikami pri báze). Po tomto zákroku sa začnú púčiky na pätke vyvíjať a do konca vegetácie sa vytvoria krátke rodivé konáriky zodpovedajúce danému druhu OD. Pri väčšej sile rastu alebo príliš skoro vykonanom zásahu sa môžu vytvoriť silnejšie druhotné letorasty, ktoré treba po zhrubnutí tiež rezať na pätku. Stromy, na ktorých sa má použiť Lorettov rez musia byť zdravé a musia mať dobrú kondíciu.

Vlastnému rezu, ktorý sa vykonáva v prípade jadrovín od polovice júna a pri čerešniach od prvej dekády júla, môže predchádzať príprava. Asi 10 až 12 dní pred vlastným skrátením „na pätku“ sa všetky dlhšie bočné letorasty určené na ošetrenie Lorettovym rezom vo výške 20 až 30 mm nalomia alebo skrátia, čím sa podporí vývin bazálnych púčikov.

Vzhľadom na nerovnaký rast letorastov sa nedajú všetky ošetriť naraz, preto sa skracovanie robí s odstupom 4 až 5 týždňov do konca augusta (1 alebo 2 x). V augustovom termíne sa skracujú na pätku všetky bočné letorasty bez ohľadu na hrúbku, hrubšie na pätku, slabšie nad 2. až 3. normálne vyvinutým listom. Letorasty kratšie ako 100 mm sa neskracujú, lebo sa samovoľne premenia na rodivý obrast. Na oslabenie predlžovacieho rastu konárov možno aplikovať Lorettov rez na predlžujúcích letorastoch, pričom sa ako predlžujúci výhonok konárika pri reze v ďalšom roku využije niektorý z nižšie postavených slabších bočných prírastkov.

Vzhľadom na to, že sa pri tomto reze odstraňuje veľká časť listovej plochy, používa sa pri moderných tvaroch v obmedzenej miere na ošetrenie bujnejších, vzpriamene rastúcich letorastov, najmä ak je treba oslabiť rast stromu. Môže prispieť k udržaniu menších, kompaktnejších korún, čo je žiadúce napríklad v prípade čerešní, ako ukazujú skúsenosti z Rakúska i Slovenska.

Stromy ošetrované Lorettovym rezom potrebujú dostatok svetla, inak sa druhotné letorasty netvoria. Na jar stačí potom iba preriedenie alebo zmladenie obrastu.

Krátky letný rez neprináša požadovaný výsledok pri odrodách jadrovín rodiacich na dlhom dreve napr. ´Rubín´ , ´Topaz´,  ´Gloster´, ´Mutsu´,  , ´Boscova´, ´Angoulemská´ a i.

e) Gaucherov (dlhý) rez

Ide o rez používaný v prípade jadrovín. Spočíva v kombinácii zásahov robených v lete na letorastoch a zimného rezu. Postup pri tomto reze je nasledovný (pozri obrázok):

Keď letorasty na všetkých stranách konára dosiahnu dĺžku 150 mm, zaštipnú sa za 4. riadne vyvinutým listom (asi na dĺžku 0,1m). Z ponechaných púčikov zakrátko vypučia druhotné letorasty (1-3), ktoré sa ďalej ošetria rezom. Ak vypučal len jeden, čo najskôr sa zaštipne za 2. listom. Ak vyrástli dva, os letorastu s horným druhotným letorastom sa skráti rezom na prevod na nižšie postavený letorast, ktorý sa zaštipne za 2.- 4. listom. Ak vyrastú 3 letorasty, rozkonárenie sa upraví rezom na prevod na najspodnejší, ktorý sa po dosiahnutí dĺžky 0,1 m zaštipne za 3. až 4. listom. Nikdy sa nenechá rozkonárenie. Krátke letorasty s dĺžkou pod 100 mm sa nezaštipujú.

Počas vegetácie sa prerieďujú vylomením husto vedľa seba rastúce letorasty, aby sa nezatieňovali.

V predjarí sa ošetria rezom všetky výhonky zaštipované pri letnom reze a všetky výhonky dlhšie ako 100 mm. Zaštipované výhonky sa skrátia nad miestom prvého zaštipovania, teda na 4 púčiky. Ostatné, dlhšie, nezaštipované výhonky sa skracujú podľa sily rastu (silnejšie plytšie, slabšie hlbšie). Predlžujúce výhonky sa ošetrujú rezom v súlade s potrebami budovania koruny.

Na bočných výhonkoch sa takto popri založených kvetných púčikoch vyskytujú i krátke alebo dlhšie rodiace útvary, na ktorých sú púčiky s neukončenou diferenciáciou, ktorá sa ukončí na jar nasledujúceho roku. Pri reze na jar nad nimi sa odporúča nechať jeden až dva rastové púčiky, ktoré zabezpečia ich výživu. Podporu diferenciácie púčikov možno dosiahnuť i krátkym pozdĺžnym zárezom na dreve pod púčikom.

Na oslabenie rastu možno použiť i nalamovanie výhonkov nad tretím dobre vyvinutým púčikom v období predjarného rezu, na podporu tvorby nižšieho obrastu zo spiacich púčikov pri báze výhonka možno použiť nalomenie výhonka tesne nad nimi.

f) Pekrunov rez

Ide o rez používaný v prípade jadrovín. Spočíva v kombinácii zásahov, ktoré sa vykonávajú v lete na letorastoch a zimného rezu. Postup pri tomto reze je nasledovný (pozri obrázok):

Predlžujúce letorasty konárikov sa nechávajú bez rezu. Bočné letorasty sa skracujú pri dosiahnutí dĺžky 150 až 200 mm za 3. až 5. listom. Zaštipovanie sa realizuje od polovice mája do polovice augusta. Sekundárne letorasty sa zaštipujú. Keď letorasty druhej generácie dosiahnu dĺžku 150 mm, zaštipujú sa za 3. listom, letorasty tretej generácie za 2. listom. V jeseni sa rozkonárené letorasty upravia rezom na prevod na najspodnejší letorast, ktorý sa skráti na 1 až 3 púčiky. Ak sa spodné púčiky alebo rodivé útvary nevyvíjajú, realizuje sa zaštipovanie hlbšie, za 1. až 2. púčikom.

Pri predjarnom reze v nasledujúcom roku sú nižšie nároky na rez, spravidla je potrebné ošetriť iba nezaštipované výhonky.

Predchádzajúce spôsoby rezu jadrovín je možné kombinovať zohľadňujúc tak vlastnosti konkrétneho stromu a potrebu dopestovania obrastu na rôznych miestach na konárikoch.

g) Dvojvýhonkový systém rezu broskýň (systém Du Breuil)

Systém rezu používaný pri broskyniach, ktorý reaguje na špecifiká rodivosti broskýň a znižuje riziko vyhoľovania konárov, ktoré býva dôsledkom zatieňovania vnútorných častí koruny.

Jeho princíp je podobný princípu Guyotovho rezu pri viniči. Bočné výhonky vyrastajúce na dvojročnom dreve sa skracuje na dve (maximálne 4) nódiá so zdravými púčikmi, čo spôsobí tvorbu silných výhonkov so skupinami púčikov (tzv. pravé rodivé výhonky). Na jar druhého roka sa na vzniknutých rozkonáreniach nechajú 2 výhonky, vyššie postavený silný výhonok sa skráti na 6 až 10 nódií, nižšie postavený výhonok na 2 až 4 dobre vyvinuté vegetatívne púčiky. Posledný púčik skrátených výhonkov musí vždy byť rastový alebo skupina púčikov na poslednom nódiu musí obsahovať rastový púčik. Horný výhonok rozkonárenia prinesie úrodu, nižšie postavený, hlboko skrátený, vytvorí silné výhonky pre rez v nasledujúcom roku. Predlžujúce výhonky sa skracujú mierne až hlbšie (o ¼ až ½) podľa potreby budovania konárika a jeho proporcií v rámci koruny.

V ďalšom roku na jar sa vyrodený konárik odrežie rezom na prevod nad krátkym záložným čapíkom a dva výhonky vyrastené z tohto čapíka sa režú ako dva výhonky v predchádzajúcom roku, vyšší sa skracuje na 6 – 10 nódií, nižšie postavený na 2 – 4 nódiá. Odstránenie konárika, ktorý priniesol úrodu sa môže urobiť už po zbere úrody v priebehu vegetácie, a to predovšetkým pri skôr dozrievajúcich odrodách. V júni sa môže svetelný režim v korune zlepšiť odstránením prebytočných letorastov. Vylamujú sa tie, pri báze ktorých sa nenachádzajú plody alebo vyrastajú v zhlukoch (ponechá sa len 1 letorast na nódiu). Pri väčšej násade plodov je potrebná i prebierka plodov, pri ktorej sa na rodivom konáriku nechávajú maximálne 3 plody, na kratších výhonkoch maximálne 1 plod a odstraňujú sa plody, ktoré nemajú vlastný vyživujúci letorast. Dobré pomery rastu, rodivosti a kvality plodov sa dosahujú, ak na 1 plod pripadá 55 až 70 listov.

Dvojvýhonkový systém rezu je pomerne pracovne náročný a vzniká pri ňom veľké množstvo rán. V komerčných výsadbách sa od neho upustilo a význam má predovšetkým pre drobnopestovateľov a ako doplnková metóda rezu hlavne v období budovania koruny.

h) Jednovýhonkový systém rezu broskýň (systém Gressent)

Je alternatívou predchádzajúceho rezu. Jeho výhodou je menší počet rán po reze a menšia spotreba práce. Odporúča sa ak je rast stromu silný, pri slabšom raste tvorbu silných rodivých výhonkov lepšie zabezpečuje dvojvýhonkový systém rezu.

Princíp spočíva v kratšom reze, ktorý spôsobuje tvorbu silnejších výhonkov charakteru pravých rodiacich výhonkov vrátane náhradných výhonkov slúžiacich ako základ rodivosti v ďalšom roku priamo na skracovanom rodivom výhonku. Bočné výhonky konárikov sa pritom skracujú na 5 až 6 nódií s púčikmi. Predlžujúce výhonky sa skracujú mierne až hlbšie (o ¼ až ½) v závislosti od potreby budovania konárika. Pri jarnom reze nasledujúceho roka sa rozkonárenie, ktoré vzniklo z výhonka skráteného pri jarnom reze predchádzajúceho roka upraví rezom na prevod na 1 výhonok so zmiešanými skupinami púčikov, ktorý sa skráti na 5 až 6 nódií so skupinami púčikov. V lete sa pri silnom raste letorastov odporúča zaštipovanie, aby sa podporila tvorba silného bazálneho prírastku so zmiešanými skupinami púčikov. Pri prebierke plodov sa nechávajú na konáriku 1 až 2 plody.

i) Dlhý rez broskýň (Americký rez)

Pri jarnom reze sa nechávajú ako rodivé drevo pravé rodivé výhonky t.j. výhonky so zmiešanými skupinami púčikov na nódiách. Mali by mať hrúbku približne 8 mm, príliš hrubé výhonky nezodpovedajú mechanizmu pôsobenia tohto rezu. Počet ponechaných výhonkov sa riadi veľkosťou koruny, dospelý strom v tvare kotlovitá koruna umožňuje ponechať 50 až 70 výhonkov, dospelé vreteno broskyne 35 až 50 výhonkov. Výhonky ponechané pri jarnom reze sa pri tomto systéme rezu neskracujú alebo sa len mierne skrátia, ostatné nepotrebné sa odstraňujú úplne. Pod hmotnosťou plodov sa neskrátené výhonky počas vegetácie ohnú do oblúkov, čo vyvolá tvorbu silných letorastov na ich bazálnej časti, ktoré budú vhodnými rodivými výhonkami pre rez v nasledujúcom roku.

Počas vegetácie sa spravidla nerobí vylamovanie ani zaštipovanie letorastov. Pri použití dlhého rezu je pri bežnej násade plodov nevyhnutná prebierka, inak hrozí riziko, že plody budú mať nedostatočnú veľkosť. Na rodivom konáriku sa necháva maximálne 5 plodov (pri skorých odrodách s menšími plodmi možno nechať viac) podľa možnosti rovnomerne rozmiestnených po celej jeho dĺžke. Vyrodená časť konárika sa na jar ďalšieho roka odstráni a nahradí sa jedným z vytvorených náhradných výhonkov na báze konárika. Pri bujnejšom raste a dostatku priestoru sa môžu nechať dva náhradné výhonky. Odstránenie vyrodenej časti konárika sa môže realizovať i po zbere úrody, predovšetkým v prípade skorších odrôd, čím sa zlepší vývoj rodivých výhonkov a vyzretie dreva. Takýto postup však oslabuje rast. Obdobným spôsobom sa postupuje aj v ďalších rokoch.

Dlhý rez sa predovšetkým z prevádzkových dôvodov všeobecne používa v rodiacich výsadbách broskýň. Je menej pracovne náročný ako predchádzajúce systémy (g, h) a tvorí sa pri ňom menšie množstvo rán. Menej vhodný je pre slabšie rastúce odrody, stromy s horšou kondíciou a horšie pôdno-klimatické podmienky.

j) Šittov rez

Ide o metódu rezu, ktorá bola navrhnutá pre marhule. Má za cieľ dosiahnuť dlhšie obdobie kvitnutia podporou tvorby rodivého dreva v druhej rastovej vlne. Na tomto dreve vytvorené púčiky kvitnú v neskoršom termíne ako kvetné puky na dreve vytvorenom v prvej rastovej vlne (niekedy až o 5 - 6 dní neskôr). Okrem toho sa na tejto časti výhonkov zakladá najviac kvetných púčikov. Použitie Šittovho rezu je obmedzené na silnejšie rastúce teda predovšetkým mladé stromy s dobrou kondíciou, ktorých predlžujúce výhonky dosahujú dĺžku aspoň 0,5 m. Pomáha tiež predchádzať tvorbe dlhých konárov bez rozkonárení, ktoré nedostatočne hrubnú, obrastajú krátkymi rodivými konárikmi a pri vysokej násade plodov hrozí riziko ich zlomenia.

Rez sa vykonáva v prvej polovici júna (pred začiatkom druhej rastovej vlny), v rokoch so skorým začiatkom vegetácie i skôr. Silnejšie letorasty skrátia o 1/2 až 2/3 dĺžky, čo spôsobí tvorbu niekoľkých silnejších druhotných letorastov s väčším uhlom odklonu, z ktorých sa pri jarnom reze (môže sa však už v priebehu leta) vyberie najvhodnejší (z hľadiska smeru rastu), ostatné sa odstránia. Vhodné je, ak sa pri tejto metóde rezu uplatní rez na vnútorný púčik (ako pri DSR, pozri vyššie).

k) Zahnov rez (rez na oslabene aktívny čapík)

Tento rez sa používa na oslabenie hrubnutia konárov, ktoré chceme odstrániť a ktoré by v dôsledku svojej veľkej hrúbky zanechali na strome veľkú, dlhšie sa hojacu ranu, ktorá má negatívny vplyv na kondíciu a životnosť stromu. Snažíme sa pritom dosiahnuť stav zodpovedajúci Zahnovmu pravidlu, podľa ktorého by bočný konár nemal mať pri báze priemer väčší ako polovica priemeru materského konára, z ktorého vyrastá. 

Pri Zahnovom reze konár, ktorý zamýšľame odstrániť alebo ktorý je príliš hrubý skrátime rezom na prevod na nadol smerujúci konár. V prípade neskôr odstraňovaného konára možeme použiť aj jednoduchý rez na rôzne dlhý kýpeť so slabšími bočnými konárikmi, ktoré neskracujeme - nemusíme dbať na presné umiestnenie rany na skracovanom konári ako pri reze na prevod. Ponechaný zbytok konára má v priebehu vegetácie menšiu listovú plochu a hrubne pomalšie ako materský konár, z ktorého vyrastá. Ponechaný útvar však nesmie byť príliš krátky aby nezaschol. Bočný konárik na čapíku alebo kýpti ho udržuje natoľko aktívny, že strom tento zásah prežije bez následkov. Dĺžka čapíka závisí od jeho pomeru k hrúbke odstraňovaného konára. Čím hrubší a aktívnejší je odstraňovaný konár, čím kolmejšie je jeho postavenie, čím vlhkejšie je stanovište, tým dlhší čapík nechávame. Princíp celkového prístupu k rezu v korune je potom v postupnom prevedení funkcie a pomeru dĺžky na vybraný konár. Konár, ktorý chceme odstrániť najprv oslabíme skrátením, čím sa materský konár posilní a priemer nakoniec odrezaného konárika je menší ako polovica materského konára. Čapík resp. kýpeť potom odrežeme rezom na konárový krúžok alebo hladkým rezom (podľa toho o aký druh OD sa jedná).

Zahnov rez bol navrhnutý pre čerešne, ale dá sa použiť i pre iné druhy kôstkovín a ostatné druhy ovocných drevín.

Na zachovanie vhodného pomeru hrúbky konárikov treba dbať už v škôlke a silnejšie bočné letorasty treba oslabiť v raste zaštipovaním, aby neskôr nevyžadovali používanie Zahnovho rezu.

Bosonohé topánky

Bosonohá obuv e-shop

Bosonohý pohyb blog

Športová obuv

Bežecká obuv