Rast a rodivosť
-
Vzťah medzi rastom a rodivosťou
Intenzívne rastúce časti koruny alebo intenzívne rastúce ovocné stromy (napr. v prvých rokoch po výsadbe, prehnojené dusíkom alebo naštepené na silne rastúcich podpníkoch) sú charakteristické nižšou úrovňou zakladania kvetných pukov. Naopak stromy s umierneným rastom, na pôdach zásobených živinami vo vyváženom pomere, starnúce stromy s oslabujúcim rastom nasadzujú veľké množstvo kvetných pukov i plodov. Túto zákonitosť možno zovšeobecniť vo forme pravidla, ktoré hovorí – čím silnejší rast, tým nižšia rodivosť. Presnejším vyjadrením je vyjadrenie pomeru rastových a kvetných púčikov, nakoľko konečná úroda je okrem iných faktorov podmienená množstvom útvarov rodivého obrastu v korune, veľkosťou listovej plochy, ktorá v značnej miere súvisí so silou rastu. Dôležitá je tiež schopnosť rastliny zásobovať generatívne časti látkami potrebnými pre ich vývoj. To naznačuje, že pri reze je potrebné hľadať optimálny pomer medzi silou rastu a rodivosťou, fyziologickú rovnováhu.
Z hľadiska fyziologického sa vzťah medzi rastom a rodivosťou vysvetľuje tým, že vysoká hladina auxínu produkovaného vo vrcholových častiach intenzívne rastúcich letorastov inhibuje zakladanie kvetných pukov. Letný rez ovocných drevín alebo zaštipovanie letorastov, pri ktorom sa odstraňujú vrcholové časti letorastov (ktoré sú zdrojom auxínu), obnovuje delivú aktivitu v bočných púčikoch, spôsobuje vyššiu citlivosť na kvetotvorné stimuly a následne diferenciáciu kvetných pukov. Antiauxíny aplikované zvonka, napríklad TIBA (2,3,5 trijódbenzoová kyselina) tiež stimulujú diferenciáciu kvetných púčikov. Rastové látky ovplyvňujú distribúciu asimilátov v rastline tak, že prirodzene preferovaný je rast plodov so semenami, procesy diferenciácie kvetných púčikov a rastu letorastov sú v poradí zásobovania živinami a asimilátmi na druhom mieste.
Na vzťah medzi rastom a rodivosťou treba pamätať pri rozhodovaní sa o spôsobe a hĺbke rezu. Mladé stromy sa neodporúča rezať veľmi hlboko, lebo sa tým spravidla oddiali rodivosť. Naopak staré stromy, ktoré sú charakteristické krátkymi prírastkami a zakladaním veľkého množstva kvetných púčikov, je možné hlbším rezom podporiť v raste, znížiť intenzitu zakladania kvetných pukov a zvýšiť veľkosť a kvalitu plodov.
Niektoré ovocné druhy sú charakteristické sklonom k striedavej rodivosti. Prejavuje sa to striedaním rokov s vyššou a nižšou úrodou, pričom rozdiely medzi rokmi môžu byť pomerne veľké. K tomu dochádza v dôsledku toho, že intenzívne sa deliace pletivá rastúcich plodov produkujú auxíny, ktoré po transporte z plodov inhibujú zakladanie kvetných pukov i rast letorastov, aby sa zabezpečilo zásobovanie plodov látkami potrebnými pre ich rast. Striedanie úrod na základe tohto mechanizmu je typické pre druhy so skorým začiatkom diferenciácie kvetných pukov (jadroviny), jeho dlhodobý priebeh je odrodovo podmienený.
Pravidlo vzťahu medzi rastom a rodivosťou sa využíva nasledovne:
- v prípade mladých stromov, pri ktorých chceme dosiahnuť skorý nástup rodivosti sa vyhýbame zásahom vyvolávajúcim dodatočné zosilnenie rastu (hlboký rez, skracovanie), naopak podporujeme tvorbu obrastu, prípadne regulujeme silu rastu (doplnkové spôsoby rezu – pozri nižšie),
- na podporu zakladania kvetných pukov silne rastúcich stromov používame opatrenia oslabujúce rast (doplnkové spôsoby rezu, letný rez, ohýbanie, aplikáciu rastových látok so špecifickým účinkom, ohýbanie), význam majú i iné prvky technológie pestovania, ako je voľba slabšie rastúcich podpníkov, hnojenie a i.,
- na zníženie počtu plodov s cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu okrem prebierky plodov možno účinne použiť zníženie množstva kvetných pukov odstránením časti rodivého dreva pri predjarnom reze, hlbší rez s účinkom lokálneho zmladenia a opatrenia na posilnenie rastu.
3.2.1 Rodivé drevo ovocných drevín
Kvetné puky OD sa zakladajú na rôznych typoch výhonkov a konárikov, ktoré tvoria tzv. rodivý obrast a ktorých pozícia v korune a utváranie sú typické pre jednotlivé druhy OD, rozdiely v zastúpení jednotlivých kategórií a rozložení kvetných púčikov je možné pozorovať i medzi odrodami v rámci druhov. Poznanie rodivého dreva a umiestnenia kvetných púčikov je dôležité z hľadiska prístupu k rezu, a to pre správnu voľbu spôsobov rezu a jeho využitie na reguláciu úrody. Pre jednotlivé druhy OD sú typické nasledovné kategórie rodivého dreva:
Jabloň, hruška
- dlhý rodivý výhonok – výhonok s dĺžkou viac ako 150 mm (auxiblast) s vrcholovým zmiešaným kvetným púčikom (môže ísť o predlžujúci alebo bočný výhonok). Niektoré odrody jabloní a bežne hrušky tvoria kvetné púčiky nielen vo vrcholovej pozícii, ale i v bočných pozíciách na tomto type výhonka,
- krátky rodivý výhonok – výhonok s dĺžkou menej ako 150 mm s vrcholovým kvetným púčikom (spravidla bočný výhonok),
- rodivý hrot (spur) – skrátený výhonok v bočnej pozícii na dvojročnom dreve s vrcholovým kvetným púčikom,
- prstencovitý konárik – krátky nerozkonárený konárik v bočnej pozícii na staršom dreve alebo v rámci rozkonáreného rodivého dreva s vrcholovým kvetným púčikom s jazvičkami po opade listov,
- rodivá zhrubnutina – krátky konárik v rámci rozkonáreného rodivého dreva, ktorý vznikol po opade neoplodnených kvetov prípadne plodov (na jeho vrchole je pozorovateľná jazvička), v dôsledku nahromadenia asimilátov zhrubol a na bočnej pozícii môže mať kvetný púčik. Ide o útvar typický najmä pre hrušky.
Rozkonárené rodivé drevo vzniká v priebehu viacerých rokov rozkonárovaním rodivých výhonkov, obsahuje rôzne kategórie rodivých výhonkov a často sa nachádza hlbšie v korune. Životnosť rodivého dreva je vo veľkej miere podmienená bezprostredným zásobovaním asimilátmi a tak v častiach koruny s nedostatkom svetla odumiera. Najkvalitnejšie plody sa tvoria na rodivom dreve, ktoré nie je staršie ako 3 až 4 roky.
Dula, mišpuľa
- dlhý rodivý výhonok, krátky rodivý výhonok (predlžujúci alebo bočný) najmä v obvodových partiách koruny, zmiešané púčiky sa nachádzajú predovšetkým v jeho hornej časti v bočných pozíciách.
Čerešňa, višňa
- prstencovitý konárik – skrátený výhonok (brachyblast) na staršom dreve s vrcholovým rastovým púčikom a zhlukom kvetných generatívnych púčikov v bočných pozíciách tesne pod vrcholovým púčikom, má životnosť spravidla 4 až 5 rokov v závislosti od svetelných pomerov v korune,
- jednoročné výhonky – výhonky s rôznou dĺžkou, vo vrcholovej a bočnej pozícii, s kvetnými púčikmi v bazálnej časti. Pri slabšom raste je podiel kvetných púčikov vyšší ako pri dlhších výhonkoch. Veľmi slabo rastúce výhonky majú všetky púčiky okrem vrcholového kvetné, nerozvetvujú sa a každoročným predlžovaním vznikajú dlhé vyholené konáriky, čo je typické pre mnohé odrody višní a pre odrody čerešní so sklonom k previslému rastu.
Broskyňa
- pravý (zmiešaný) rodivý výhonok – výhonok so zmiešanými skupinami púčikov (1 rastový a 1 až 2, výnimočne 3 generatívne) na nódiách v bočných pozíciách, s vrcholovým púčikom rastovým. Spravidla má hrúbku 6 – 8 mm i viac, môže vyrastať na dvojročnom i staršom dreve. Rozloženie kvetných pukov na tomto type výhonka je ovplyvnené i odrodou,
- nepravý rodivý výhonok – kratší výhonok so samostatne stojacimi kvetnými púčikmi v bočných pozíciách a vrcholovým púčikom rastovým, vo väčšej miere sa vyskytuje na slabšie rastúcich stromoch a vo vnútri koruny. Z hľadiska úrody sa považujú takéto výhonky za bezcenné, nakoľko v dôsledku nedostatku vegetatívnych púčikov malá listová plocha nedokáže zabezpečiť tvorbu veľkých, kvalitných plodov.
Broskyňa má v prípade silného rastu sklon k viacnásobnému rozkonárovaniu letorastov počas vegetácie. Časti výhonkov vytvorené sekundárnym a terciárnym rozkonárením sú spravidla z hľadiska násady kvetných pukov málo hodnotné, ak vznikli samovoľne, bez zaštipovania, nevyužívajú sa ako rodivé drevo.
Marhuľa
- dlhý rodivý výhonok – výhonok so zmiešanými skupinami púčikov (1 rastový a 1 až 2, niekedy i viac generatívnych) na nódiách v bočných pozíciách, s vrcholovým púčikom rastovým. Vyskytuje sa ako predlžujúci alebo bočný na dvojročnom dreve, najmä v obvodových partiách koruny,
- krátky (tŕňovitý) výhonok – výhonok dlhý menej ako 150 mm vyrastajúci v bočnej pozícii na dvoj až trojročnom dreve, typický pre niektoré odrody marhúľ, kvetné púčiky sú jednotlivo alebo v skupinách v bočných pozíciách, vrcholový púčik je rastový, v zriedkavých prípadoch nie je vyvinutý a vrchol výhonka má charakter tŕňa. Niekedy sa premení na rozkonárený obrast, no spravidla má krátku životnosť a po roku s väčšou úrodou zasychá,
- krátky výhonok rodivého obrastu – krátky výhonok vyrastajúci v bočnej pozícii na staršom dreve alebo ako súčasť rozkonáreného obrastu na starších častiach konárikov s kvetnými púčikmi jednotlivo alebo v skupinách v bočných pozíciách, vrcholový púčik je rastový.
Rodivý obrast marhúľ nemáva veľmi dlhú životnosť, lebo marhuľa má vysoké nároky na svetlo. Rýchlym rastom konárov sa obrast dostáva do menej vhodných svetelných podmienok a odumiera. Silnejšie letorasty marhúľ majú sklon k viacnásobnému rozkonárovaniu počas vegetácie, najvyššie zastúpenie kvetných púčikov býva na časti vytvorenej počas druhej rastovej vlny, časť vytvorená počas tretej rastovej vlny sa v našich podmienkach považuje za bezcennú. Výhodou púčiky na časti vytvorenej počas druhej rastovej vlny kvitnú o niečo neskôr ako púčiky na časti z prvej rastovej vlny, čo sa využíva pri špeciálnej metóde rezu (pozri nižšie Rez a tvarovanie marhule....)
Slivkoviny
- dlhý rodivý výhonok – výhonok s kvetnými púčikmi v skupinách s rastovým púčikom alebo jednotlivo v bočných pozíciách s vrcholovým púčikom rastovým, vyskytuje sa najmä v obvodových častiach koruny,
- krátky rodivý výhonok – s kvetnými púčikmi v bočných pozíciách jednotlivo alebo v skupine s rastovým púčikom a vrcholovým púčikom rastovým, vyskytuje sa na starom dreve najčastejšie ako súčasť rozkonáreného obrastu.
Životnosť rodivého obrastu slivkovín býva dlhšia ako v prípade marhúľ, avšak nedostatok svetla tiež býva limitujúcim faktorom. Podiel jednotlivých typov dreva na rodivosti je ovplyvnený odrodami, niektoré rodia prakticky len na obraste na starom dreve.
Orech kráľovský
- rodivý výhonok na dvojročnom dreve – kratší výhonok vo vrcholovej alebo v bočnej pozícii v obvodových partách koruny, kde je dostatok svetla so veľkým pukom so základmi samčích súkvetí vo vrcholovej pozícii, zriedkavo i v bočnej pozícii. Základý samčích súkvetí kónického tvaru (jahňady) sa nachádzajú na výhonkoch v bočných pozíciách. Niektoré moderné odrody svetového sortimentu vytvárajú púčiky so základmi samičích generatívnych orgánov na bočných pozíciách po celej dĺžke výhonkov.
Lieska
- rodivý výhonok na dvojročnom dreve – s rôznou dĺžkou, predovšetkým v obvodových partiách koruny so zreteľnými základmi samčích súkvetí v rôznych pozíciách a základmi samičích súkvetí v 3 až 4 výrazne vyvinutých púčikoch v hornej časti výhonka.
Mandľa
- rodivý výhonok na dvojročnom dreve, menej často v rámci obrastu, v obvodových partách koruny kde je dostatok svetla, s kvetnými púčikmi jednotlivo alebo v skupine s rastovým púčikom (1 – 2 kvetné a 1 rastový), s vrcholovým púčikom vždy rastovým.
Gaštan jedlý
- rodivý výhonok rôznej dĺžky na dvojročnom dreve v obvodových partiách koruny vo vrcholovej alebo bočnej pozícii. Zmiešané púčiky v hornej časti výhonka produkujú letorasty so súkvetiami obsahujúcimi samčie a samičie kvety v pazuchách listov.
Ríbezle
- červené a biele ríbezle – výhonky s rôznou dĺžkou vyrastajúce na dvojročnom dreve, na starších konárikoch v rámci rodivých rozkonárení so zmiešanými púčikmi, ktoré sú na starších konárikoch často v zhlukoch. S klesajúcou dĺžkou prírastku (slabší rast) klesá dĺžka strapcov a veľkosť bobúľ,
- čierne ríbezle – výhonky (základné, vyrastajúce z bázy kríka i kratšie vyrastajúce v rôznych pozíciách na konárikoch) s kvetnými pukmi v horných 2/3 dĺžky výhonkov. Rýchlo starnú a strapce na starších konárikoch sú krátke a málopočetné.
Egreš, josta
- výhonky vo vrcholovej a bočnej pozícii na rôznych miestach v rámci korunky, podobne ako pri červených a bielych ríbezliach, na starnúcich konárikoch klesá veľkosť plodov.
Malina
- raz rodiace odrody – základné výhonky vyprodukované podzemnou časťou rastliny v predchádzajúcom roku majú zmiešané púčiky približne v horných 2/3 dĺžky výhonka,
- dvakrát rodiace odrody – letorasty vyprodukované z podzemnej časti v hornej časti rozkonárujú a tvoria menej bohaté súkvetia, plody z nich dozrievajú v druhej polovici leta a na jeseň, časť výhonka, ktorá priniesla úrodu do jari druhého roka odumiera a úrodu vyprodukujú zmiešané púčiky nachádzajúce sa v bočných pozíciách na zostávajúcej časti výhonka.
Černica a malinočernica
- základný výhonok vyprodukovaný podzemnou časťou rastliny v predchádzajúcom roku, často rozkonárený nesie zmiešané púčiky v horných 2/3 až ¾ dĺžky, po zbere úrody odumiera.
Čučoriedka
- jednoročný výhonok – základný výhonok z bazálnej časti i krátke výhonky na dvojročnom dreve i v rámci rozkonáreného rodivého dreva s kvetnými púčikmi na hornej časti výhonka v bočnej i vrcholovej pozícii, na kratších výhonkoch je väčší podiel kvetných púčikov, avšak strapce sú chudobnejšie a plody drobnejšie, preto sa rodivé konáriky staršie ako 3 až 4 roky odstraňujú.
Baza čierna
- jednoročný výhonok – spravidla vyrastajúci na dvojročnom, prípadne staršom dreve, nesie zmiešané púčiky v bočných pozíciách v svojej hornej časti až takmer po celej dĺžke (podľa sily prírastku)
Drieň obyčajný
- rodivý výhonok na dvojročnom dreve – výhonok rôznej dĺžky a umiestnenia na dvojročnom dreve s protistojnými púčikmi obsahujúcimi základy okolíkovitého súkvetia.
Moruše
- kvety sa vyvíjajú na letorastoch vyrastajúcich na výhonkoch nachádzajúcich sa na dvojročnom dreve, kvety sú často oddeleného pohlavia, v súkvetiach v pazuchách predovšetkým bazálnych listov.
Rakytník rešetliakovitý
- rôzne dlhé výhonky vyrastajúce na dvojročnom i staršom dreve so základmi súkvetí vo výrazných púčikoch v bočnej pozícii pozdĺž výhonka. Rastlina je dvojdomá a tak sa na výhonkoch nachádzajú len samčie alebo samičie kvety, utváranie rodivého dreva je podobné pri rastlinách oboch pohlaví.
Arónia tmavoplodá
- rodivý výhonok na dvojročnom dreve – výhonok vyrastajúci na mladších častiach konárikov i ako súčasť rozkonáreného obrastu, so zmiešanými púčikmi v hornej časti výhonka vo vrcholovej i bočnej pozícii.
Jarabina oskorušová
- rodivý výhonok na dvojročnom dreve – výhonok vyrastajúci v rámci rozkonárení v obvodových partiách koruny so zmiešanými kvetnými púčikmi v hornej časti výhonka vo vrcholovej i bočnej pozícii
Podobný charakter rodivého dreva a umiestnenie kvetných púčikov ako jarabina oskorušová má i jarabina vtáčia moravská.
-
Rovnováha medzi podzemnou a nadzemnou časťou ovocného stromu (kríka)
Podzemná a nadzemná časť ovocného stromu alebo kríka sa vyvíjajú súbežne a majú funkcie, prostredníctvom ktorých sú vzájomne previazané a ovplyvňujú aktivitu druhej časti.
Koreň -
upevňuje rastlinu v pôde, prijíma z nej vodu a živiny, na začiatku vegetácie dodáva do nadzemnej časti zásobné látky potrebné pre naštartovanie rastových procesov nazhromaždené počas predchádzajúcej vegetácie, ale má i aktívny metabolizmus. Vláskové korene môžu asimilovať CO2 a tvoriť cukry, ktoré sa potom spotrebúvajú pri syntéze dusíkatých látok. Okrem toho sa v koreni tvoria cytokiníny stimulujúce rast z bazálnych púčikov a giberelíny stimulujúce rast z vrcholových púčikov.
Svojou veľkosťou, rozložením a aktivitou v interakcii s vlastnosťami pôdneho prostredia /teplota, vlhkosť, štruktúrnosť, pH, obsah živín a humusu ai./ koreňová sústava rozhoduje o množstve vody, živín a iných látok, ktoré sú k dispozícii na rast a vývin nadzemnej časti a produkciou rastových látok ovplyvňuje ich distribúciu v nadzemnej časti, prejavy apikálnej dominancie a habitus nadzemnej časti.
Nadzemná časť -
svojou listovou plochou zabezpečuje tvorbu asimilátov a okrem toho ich distribúciu do častí rastliny, kde sa využívajú ako stavebné látky a zdroj energie a ďalej sa zúčastňujú metabolizmu. Rastové vrcholy letorastov a ďalšie miesta rastovej aktivity produkujú auxín, ktorý ovplyvňuje využitie látok dodávaných koreňmi na stavbu jednotlivých častí rastliny i rozvoj koreňového systému. Prostredníctvom lyka sa látky produkované v nadzemnej časti dostávajú i do koreňa a umožňujú jeho rast a ďalšie aktivity.
Vzhľadom na integritu rastliny sú tieto dve základné časti organizmu v rovnováhe, ktorá je dynamická t.j. vyvíja sa a akýkoľvek obmedzujúci alebo podporujúci zásah do jednej z častí vyvolá reakciu druhej časti. Tento efekt je často dlhodobejšieho charakteru a prejavuje sa dovtedy, kým sa rovnováha oboch častí neustáli na novej úrovni.
Takýmto zásahom je i rez, ktorý podľa miesta a času aplikácie môže spôsobiť lokálne alebo celkové povzbudenie, ale i oslabenie rastu.
Pri bežnom reze buď skracujeme výhonky, alebo odrezávame celé konáre, čím sa viac alebo menej porušuje rovnováha medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu. Mierne skracovanie výhonkov sa prejavuje spravidla iba lokálne, a to zvýšeným prebúdzaním púčikov pod miestom rezu a tvorbou silnejších prírastkov, nakoľko sa odstránením vrchola výhonka odstráni zdroj auxínu, ktorý brzdí ich prebúdzanie a rast. Veľkosť časti, na ktorej sa účinok prejavuje, závisí od hĺbky rezu. Pri hlbokom reze sa zosilnenie rastu prejaví na väčšej časti koruny alebo i celej nadzemnej časti napríklad pri zmladzovaní alebo znižovaní koruny.
Pri odrezaní celých konárov sa prúd vody a živín rozdelí do okolitých konárov, a pretože nedochádza odstráneniu vrcholov výhonkov na ponechaných konároch, zvýšenie intenzity rastu je málo zreteľné. Pri radikálnom zásahu sa však okolo rán môžu vytvoriť zo spiacich púčikov bujné, vzpriamené výhonky - regeneračné výhonky a vlky, niekedy dochádza i k tvorbe výmladkov na kmeni alebo koreni stromu.
Kedˇže pri rovnováhe medzi podzemnou a nadzemnou časťou ide v podstate o transport a výmenu látok, zásahom do rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou je i narušenie látkového toku niektorými doplnkovými spôsobmi rezu (zárezy do kôry a dreva, priškrcovanie, krúžkovanie ai.)
Pravidlo rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou ovocného stromu (kríka) sa využíva nasledovne:
- pri výsadbe ovocného stromu alebo kríka, keď pri vyberaní zo škôlky dôjde k poškodeniu koreňového systému sa bežne odporúča zodpovedajúce zmenšenie nadzemnej časti rezom, aby sa rýchlo nastolila rovnováha a napomohlo ujatiu rastliny, ako i tvorbe silných výhonkov.
- rast silne rastúcich stromov sa môže oslabiť rezom koreňov, zárezmi do kôry, dreva, priškrcovaním ai. Tieto zásahy spravidla spôsobia i zvýšené zakladanie kvetných pukov
- rast slabo rastúcich a zostarnutých stromov možno posilniť zmenšením nadzemnej časti v pomere ku koreňom, pričom sa snažíme znížiť počet rastových vrcholov Tento zásah spôsobí zníženie počtu založených kvetných pukov a zvýšenie kvality plodov.
- ak chceme pri hlbšom reze stromov (napríklad prehustených, ale inak v dobrej kondícii) predísť prejavom narušenia rovnováhy, použijeme tzv. korelačné ošetrenie (pozri kapitolu Korelačné ošetrenie OD)
- rozsah a prístup k rezu (použitie rôznych spôsobov rezu) upravujeme podľa sily rastu nadzemnej časti (optimom u rodiacich stromov je dĺžka predlžovacích výhonkov 0,35 – 0,4 m), ktorá napovedá, či strom je alebo nie je v rovnováhe
