Technika rezu
-
Technika rezu v ovocinárstve
Pod technikou rezu sa rozumie prístup k praktickému výkonu jednotlivých spôsobov rezu. Za vhodnú techniku rezu sa považuje taká, ktorá zbytočne nezvyšuje námahu pri vykonávaní rezu, umožňuje dobré zacelenie rán bez negatívnych dôsledkov na životnosť stromu a nespôsobí nežiadúce rastové prejavy.
Pri skracovaní sa spravidla odporúča rezať tesne nad púčikom tak, že rana na strane púčika začína tesne nad vrcholom, smerom na druhú stranu výhonka je mierne šikmá a končí približne 2 – 3 mm nad rovinou bázy púčika (pozri obrázok). Iné smerovanie rany môže spôsobiť slabý rast koncového výhonka až nevypučanie púčika, ponechanie dlhšieho čapíka má často za následok zväčšenie odklonu predlžujúceho výhonka od osi konárika. V prípade OD, ktorých výhonky nemajú pevný stržeň sa odporúča ponechať nad púčikom 10 – 20 mm čapík, ktorý bráni presychaniu výhonka smerom k púčiku. Ide o ríbezle, egreš, maliny, černice, aktinídie, bazu čiernu, plodové ruže, orech kráľovský. Ak sa robí rez hrubšieho konára, pre uľahčenie práce konár uchopíme nad miestom rezu a ohneme ho k sebe. Rez nožnicami po ohnutí konára vyžaduje menšiu silu. Nožnice umiestňujeme tak, aby rezaný výhonok resp. konárik zapadol čo najhlbšie medzi ich čeľuste, čo spolu s pevným držaním v ruke zabezpečuje menšiu námahu a lepšiu kvalitu rezu. Ostrá čeľusť má rezať tú časť výhonka resp. konárika, ktorá zostane na rastline (pozri obrázok). Pri vlastnom reze treba udržať rovinu rezu a nožnicami nehýbať do strán, lebo vznikajú nerovné rany a v horšom prípade môže dôjsť i k poškodeniu nožníc.
Pri reze na prevod sa odporúča rez tesne nad bočným konárom, bez ponechania čapíka, takmer kolmo na os skracovaného konára, len s veľmi miernym odklonom, takže rez na opačnej strane konárika je o niekoľko mm nižšie ako na strane bočného konárika. V prípade, že sa pri druhoch OD s riedkym stržňom alebo dutými výhonkami robí rez na prevod, odporúčanie pre ponechanie čapíka platí podobne ako pri skracovaní.
Pri prerezávaní sa robí rez na konárový krúžok (pozri obrázok), čím sa zabezpečí rýchle zarastanie rán bez prílišnej tvorby regeneračných výhonkov. Čapík sa necháva v prípade, že chceme odrezaný konár obnoviť (v prípade slabo rozkonárujúcich odrôd), na čo sa využije jeden z vytvorených regeneračných výhonkov. Hladký rez, pri ktorom rana nie je mieste konárového krúžku, ale paralelne s osou materského konára tak, že nezostáva ani náznak čapíka sa niekedy odporúča v prípade broskýň a marhúľ. Tenký konár pri reze na konárový krúžok vykonávanom nožnicami ohýbame smerom nahor, aby sa zmenšila sila potrebná na jeho odrezanie.
Na odrezanie hrubších konárov je potrebná pílka. Vzhľadom na väčšiu hmotnosť konára v takom prípade hrozí jeho rozštiepenie alebo odtrhnutie aj s kusom kôry materského konára, pričom môže vzniknúť veľká rana. Preto sa v prípade odstraňovania hrubšieho konára odporúča narezať ho približne 0,2 m od materského konára zo spodu kolmo na jeho os až kým hmotnosť konára nezastaví prácu pílky (do tretiny až polovice hrúbky), potom niekoľko centimetrov nad vytvorenou ranou sa konár odreže pílkou zhora kolmo na os konára až kým sa odlomí. Kýpeť, ktorý takto vznikne, sa potom odpíli v mieste konárového krúžku zhora a rana sa zahladí záhradníckym nožom.
Väčšie rany sa u nás tradične ošetrujú zahladením záhradníckym nožom a zatretím vhodným náterom (štepársky vosk, stromový balzam ai.). Niektorí odborníci tvrdia, že rana nikdy nie je sterilná a náter vytvorí pre patogény, ktoré sa na rane nachádzajú, prostredie pre ich nerušené rozmnožovanie a prenikanie do dreva. Na základe našich skúseností považujeme zatieranie rán za nepotrebné, dreviny v dobrej kondícii dokážu rany, ktoré boli vykonané rezom v správnom období a realizované vhodnou technikou, uzavrieť bez negatívnych následkov na kondíciu stromu. V intenzívnych výsadbách, ktoré majú krátku životnosť a v ktorých sa realizuje pravidelná obmena rodivých konárikov, sú rany vznikajúce pri reze menšie a nemajú možnosť dlhodobo vplývať na kondíciu stromu. Spolu s prevádzkovými dôvodmi je to príčinou, prečo sa v súčasnosti predovšetkým v komerčných výsadbách technike rezu venuje menšia pozornosť ako v minulosti.
-
Kategorizácia rezu podľa termínu realizácie
OD je možné rezať v rôznych termínoch počas roka, pričom reakcia rastliny na rez je rôzna, čo umožňuje termínovať rez cielene s ohľadom na fyziologickú reakciu rezanej dreviny. Kým v minulosti boli termíny rezu presnejšie vymedzené, v krajinách s miernejším podnebím a v súčasnosti i u nás pozorujeme realizáciu rezu počas veľkej časti roka, a to aj v termínoch, ktoré v minulosti prax nepoznala. Nižšie je uvedené tradičné delenie, avšak zohľadňujúce súčasné poznatky.
-
Zimný a predjarný rez
Ide o rez realizovaný v období vegetačného pokoja až do začiatku vegetácie. Zvyčajne sa k nemu, z hľadiska charakteru zásahov rezu, zaraďuje i rez vykonávaný na začiatku vegetácie, ktorý sa odporúča vykonávať až do kvitnutia, prípadne tesne po odkvitnutí v prípade teplomilných kôstkovín (marhule a predovšetkým broskyne), avšak fyziologická reakcia na takýto neskorší rez je iná ako v prípade rezu vykonávaného v období mimo vegetácie.
Tradične sa v našich podmienkach tento rez začína vykonávať v druhej polovici zimy, keď pominie nebezpečenstvo silných mrazov (teplota neklesá pod -10 oC), avšak z prevádzkových dôvodov sa vo väčších výsadbách vykonáva už od januára, prípadne i v priebehu novembra a decembra, ak to počasie umožňuje.
Dreviny počas poslednej fenofázy pred obdobím vegetačného pokoja presúvajú zásobné látky vytvorené v zelených častiach do dreva nadzemnej i podzemnej časti. Okrem toho korene aj po opade listov prijímajú živiny, ktoré sa uplatňujú na naštartovanie intenzívneho rastu po vypučaní. Pri reze počas obdobia vegetačného pokoja spravidla veľká časť zásobných látok zostáva zachovaná (v častiach, ktoré sa pri reze neodstraňujú), zmenšuje sa počet púčikov a tak sú látkové toky zabezpečujúce rast nasmerované do menšieho počtu rastových vrcholov. Preto základným efektom zimného rastu je zosilnenie rastu a podľa spôsobu rezu sa na rastline prejavuje rôzne silná rastová vlna. Pretože pri tomto reze nedochádza k narušeniu už vytvorenej listovej plochy, nedochádza k narušeniu látkových tokov k vyvíjajúcim sa plodom, môžeme ho efektívne využiť na reguláciu rodivosti a pri budovaní korún bez oslabenia rastu, jeho efekt je v podstate stabilný bez ohľadu na to, v ktorom období počas obdobia vegetačného pokoja sa vykonáva, rez v zimnom a predjarnom termíne je všeobecne používaný a považuje sa za najdôležitejší termín rezu.
-
Rez počas vegetácie – letný rez
Rez počas vegetácie sa často zjednodušene označuje termínom letný rez, avšak zásahy počas vegetácie nie sú obmedzené iba na letné obdobie, mnohé zásahy sa realizujú v jarnom období, menej častý je u nás rez v jesennom období.
Od začiatku vegetácie dochádza k presunu zásobných látok k útvarom, ktoré zabezpečujú rast. Po utvorení listovej plochy rastové útvary samotné zabezpečujú tvorbu organických látok využívaných pri raste všetkých častí rastliny a zároveň rastové vrcholy produkujú látky zabezpečujúce ich rastovú preferenciu a potláčanie rastu nižšie postavených častí (pozri kapitolu 3.1), čo sa týka i prebúdzania nižšie postavených bočných púčikov a zakladania kvetných púčikov. Pri reze počas vegetácie sa odstraňuje i časť listovej plochy, ktorá zabezpečuje fotosyntézou tvorbu organických látok pre ďalší rast biomasy rastliny. Dochádza k látkovým a hormonálnym stratám, čo má spravidla za následok oslabenie rastu a zmenu rastových pomerov v rámci organizmu.
Oslabujúci efekt rezu sa prejavuje už pri reze vykonávanom od začiatku pučania (napr. rez teplomilných kôstkovín), pričom oslabujúci efekt vzrastá s oneskorovaním termínu rezu. Pri skorom odstraňovaní nepotrebných časti (napr. vylamovanie vlkov a konkurenčných letorastov), síce dochádza k látkovej strate, ale prúd vody a živín je usmerňovaný do perspektívnych častí, čím sa zvyšuje efektívnosť ich využitia a rast sa viditeľne neoslabuje. Pri letnom reze sa zlepšuje osvetlenie listovej plochy, neskôr i plodov, čím sa zabezpečí ich vyššia kvalita a lepšie vyfarbovanie. Odstránením zdrojov auxínov (zaštipovanie rastúcich letorastov a pod.) sa zlepšujú podmienky pre zakladanie kvetných pukov.
Efekt letného rezu sa mení podľa termínu, kedy sa vykonáva a podľa rozsahu vykonaného rezu, čo hlavne vo veľkých výsadbách môže obmedzovať jeho použitie i vzhľadom na jeho pracovnú náročnosť (nerovnaký efekt rovnakého rezu v v tom istom sade). Pri skorom zaštipovaní, kým púčiky nie sú dostatočne vyvinuté a hlbokom skracovaní letorastov po ukončení prvej rastovej vlny (od začiatku júna) na bazálne, nedostatočne vyvinuté púčiky dochádza k podpore ich vývinu, ale netvoria sa silnejšie sekundárne letorasty, pri plytšom reze realizovanom neskôr, na už vyvinuté púčiky v dôsledku odstránenia brzdiacej funkcie rastového vrchola dochádza k sekundárnemu rozkonárovaniu, na čom sú založené niektoré špeciálne metodiky rezu. S ďalším oneskorovaním termínu rezu sa však jeho pravdepodobnosť znižuje. Rez koncom augusta už spravidla nespôsobuje obnovenie rastu, ak nie je realizovaný v príliš veľkom rozsahu a ak po reze rastliny nie sú intenzívne zásobované vodou a živinami. Za normálnych okolností má význam pre zastavenie rastu, zlepšenie osvetlenia vnútra koruny a vyzrievania dreva. Veľká zásoba asimilátov v tomto období podporuje dobré zaceľovanie rán, preto sa odporúča pri kôstkovinách. Rez v neskoršom termíne nemá výrazný oslabujúci efekt na rast a pokiaľ pri takomto reze dôjde len k posilneniu vývoja púčikov tieto môžu počas nasledujúcej vegetácie vytvoriť ešte silnejšie prírastky. Rez, pri ktorom sa odstráni veľká časť listovej plochy realizovaný v období, keď sa začína presun zásobných látok z listov do starších častí (september až začiatok októbra) spôsobuje zníženie objemu zásobných látok potrebných na naštartovanie rastových procesov v nasledujúcom roku značne oslabuje strom, preto sa neodporúča. Tento termín však môžeme využiť pri úplnej likvidácii stromov, ak chceme predísť tvorbe výmladkov z koreňov ponechaných v pôde.
Rez v priebehu vegetácie bol v určitom období (60. – 80. roky 20. stor) u nás dosť prehliadaný, avšak s nástupom intenzívnych výsadieb sa mu začala, spolu s ďalšími opatreniami na reguláciu rastu a rodivosti venovať väčšia pozornosť. Na rozdiel od zimného a predjarného rezu, reakcia na rez počas vegetácie je menej istá, na čom sa podieľajú mnohé vonkajšie (výživa, vlahové a svetelné pomery) i vnútorné faktory (odroda, podpník, vek a kondícia stromu, fáza v priebehu vegetácie ai.). Jeho rôzne pôsobenie umožňuje využitie na špecifické účely a často znamená úsporu času pri zimnom alebo predjarnom reze nasledujúceho roka.
Kategorizácia rezu podľa veku a kondície ovocného stromu
OD počas pestovania prechádzajú od rozmnoženia v škôlke až po obdobie, keď sa likviduje ovocný sad rôznymi životnými obdobiami, ktoré sa líšia prejavmi rastu, rodivosti a starnutia, čomu sa prispôsobuje i prístup k rezu. Rozdielne sú i úlohy, ktoré v jednotlivých obdobiach plní rez.
Rez ovocných drevín v škôlke
Základnou úlohou rezu vykonávaného v škôlke je napomôcť k čo najskoršiemu dopestovaniu škôlkárskeho výpestku s požadovanými parametrami nadzemnej časti. Rez v škôlke môže pozostávať z rôzneho počtu zásahov i v závislosti od druhu OD. V prípade drobného ovocia a ďalších druhov pestovaných v tvare kríka sa špeciálny rez v škôlke spravidla nerobí V prípade očkovancov sa vykonáva na jar pred vypučaním rez na ostro (odstránenie podpníkovej časti nad očkom ušľachtilej odrody), prípadne sa najprv reže na čapík, ktorý sa neskôr odrežie rezom nad letorastom vypučaným z očka. V minulosti sa čapík nechával a využíval pri druhoch, ktoré v škôlke netvoria vzpriamený výhonok, dnes sa mladý letorast vyväzuje k opore, ktorou býva bambusová tyčka.
V prípade vrúbľovancov sa po vypučaní odstraňujú výmladky z podpníka, na vrúbli sa nechá vyvíjať 1 letorast, ktorý sa vyväzuje k bambusovej tyčke. V prípade, že sa pestujú 1 ročné stromčeky, po dosiahnutí výšky 0,6 m sa začína s pincírovaním (pozri 5.1.2. b), aby sa podporila tvorba obrastu. Pincírovanie sa môže vykonať opakovane v priebehu júna a júla.
Ak sa pestujú dvojročné stromčeky, výhonok vytvorený v prvom roku sa skracuje v druhom roku pred pučaním vo výške približne 0,8 m (alebo v závislosti od požadovanej výšky korunky), po vypučaní sa ponechá predlžujúci letorast, konkurenčné 2 až 3 s ostrými uhlami odklonu sa v priebehu jari vylámu a z nižšie postavených letorastov sa formujú bočné výhonky s veľkým uhlom odklonu od zvislej osi stromčeka. Výmladky a letorasty vyrastajúce z kmienika stromčeka do výšky 0,5 m prípadne väčšej sa vylamujú skoro po vypučaní. Pri druhom spôsobe sa hrotiak na jar druhého roka skráti vo výške približne 0,5 m. Na stromčeku sa necháva rásť iba terminálny letorast, všetku ostatné sa skoro po vypučaní vylámu. Rastúci letorast sa ošetruje pincírovaním a vyväzuje sa k opore, čím sa dopestuje kvalitný stromček s bočnými výhonkami. Na podporu sekundárneho rozkonárovania možno použiť i rastové stimulátory.
V škôlke sa spravidla neskracujú stromčeky s pomalým rastom ako napr. orech kráľovský alebo tie, ktoré z bočných púčikov netvoria vzpriamené výhonky (čerešňa) a neumožnili by tvorbu rovného, vertikálneho základu stredníka.
Výchovný rez
K úlohám výchovného rezu patrí vybudovanie pevnej kostry koruny so želaným počtom kostrových (základných) konárov a geometriou zodpovedajúcou plánovanému pestovateľskému tvaru, teda predovšetkým tvarovanie koruny (nazýva sa tiež rezom formovacím) a orientácia stromčeka na skorú rodivosť. V jeho priebehu by sa stromček mal čo najrýchlejšie priblížiť k veľkosti, akú má mať v období plnej rodivosti, aby došlo efektívnemu využitiu priestoru ovocného sadu a po nástupe rodivosti sa čo najskôr dosiahla hospodársky významná rodivosť.
Dĺžka obdobia, kedy sa vykonáva výchovný rez závisí od niekoľkých faktorov, z ktorých najdôležitejšími sú druh OD, použitý podpník a zvolený pestovateľský tvar súvisiaci s plánovanou intenzitou výroby. Extenzívne druhy ovocných drevín (oskoruša, moruša, orech kráľovský, gaštan jedlý ai.) vyžadujú kratšie obdobie výchovného rezu s menej zásahmi (maximálne 2 až 3 roky) a niekedy sa pestujú bez ďalšieho rezu. Prirodzené tvary korún napriek svojim spravidla väčším rozmerom a väčšiemu počtu rádov konárov vyžadujú relatívne kratšie obdobie výchovného rezu, kým umelé koruny s prísnejšou architektúrou podstupujú výchovný rez až do úplného vytvarovania koruny a niektoré jeho prvky sa uplatňujú i neskôr.
Rez na trvalom stanovišti sa začína rezom korunky stromčeka a koreňov po výsadbe. Korene sa pri vysádzaní stromčeka skracujú po zdravé pletivo, čím sa zabezpečí tvorba kalusu na ranách, z ktorého sa neskôr diferencujú korene. Odstránia sa všetky polámané, rozštiepené, zaschnuté prípadne inak poškodené časti koreňov, avšak inak sa koreňová sústava nemá príliš zmenšovať. Nadzemná časť sa upravuje v závislosti od veľkosti stromčeka, miery poškodenia koreňovej časti pri vyberaní zo škôlky, kategórie výpestku, pestovateľského tvaru, druhu OD a podmienok stanovišťa. Jej rez sa v našich podmienkach realizuje pred pučaním na jar. Nižšie je uvedená schéma rezu pri rôznych kategóriách výpestkov.
Hrotiak – na výhonku sa určí výška budúceho kmeňa, odpočíta sa približne 10 púčikov a nad posledným z nich resp. 0,25 až 0,40 cm nad výškou kmeňa sa výhonok skráti. V prípade stromčekov so silne narušeným koreňovým systémom, alebo ak bol stromček zavädnutý a chceme zmenšiť riziko neujatia je prípustné zrezať ho hlbšie (až do 0,15 nad miestom štepenia) Počas vegetácie sa vylomia skoro po vypučaní letorasty konkurujúce predlžovaciemu letorastu stredníka, výmladky vyrastajúce z podpníka a na kmieniku, a neperspektívne letorasty, v špecifických prípadoch sa používa zaštipovanie (pozri kapitolu 5.1.2. a). Pre budúcu korunku sa počíta spravidla s 3 až 4 silnými letorastami s väčším uhlom odklonu rozmiestnenými rovnomerne po obvode stredného konára.
Stromček so zapestovanou korunkou – rezom na konárový krúžok sa odstránia všetky výhonky vyrastajúce nižšie ako je určená výška kmeňa, konkurenčné výhonky s malým uhlom odklonu od stredníka a prebytočné výhonky okrem výhonka, z ktorého sa bude ďalej budovať stredník a 3 až 4 bočných výhonkov s väčším uhlom odklonu, rovnomerne rozložených po obvode stredníka, ktoré budú základom kostrových konárov. Ponechané bočné výhonky by mali byť podľa možnosti približne rovnako silné. Aby sa zabezpečila tvorba vyváženej koruny, skrátia sa, pričom sa zohľadní miera zmenšenia koreňovej sústavy pri vysádzaní, tak aby skracovací rez bol vykonaný v rovnakej výške (tzv. rez na rovnováhu). Stredník sa skráti 10 až 20 cm nad touto rovinou, alebo približne vo výške 0,4 m od bázy najvyššieho ponechaného bočného výhonka. Princíp rezu na rovnováhu sa dodržiava aj v ďalších rokoch, čím sa dosahuje podriadenosť kostrových konárov stredníku.
V prípade nerovnomerne vyvinutej korunky sa nadzemná časť skráti rezom na prevod na silnejší bočný výhonok s ostrým uhlom odklonu, ktorý sa vyviaže ku kolíku do zvislej polohy, ostatné bočné konáriky pod ním sa zrežú na konárový krúžok (ak sú nižie ako výška korunky) alebo sa skrátia na 1 až 2 púčiky čím sa dosiahne tvorba silných prírastkov, ktoré budú základom kostrových konárov. Ak sú všetky bočné výhonky slabé alebo koreňový systém stromčeka bol príliš poškodený, vhodné je ich skrátenie na 1 – 2 púčiky. Spravidla je potom v priebehu vegetácie potrebné vylámanie konkurenčných a vzpriamených, neperspektívnych letorastov alebo zaštipovanie a ponechanie 3 až 4 rovnomerne rozmiestnených rastovo vyrovnaných letorastov, ktoré budú základom budúcich kostrových konárov. Stredník sa odstraňuje nad najvyšším zo základov kostrových konárov v prípade kotlovitej koruny, i v takom prípade sa však základy kostrových konárov skracujú rezom na rovnováhu.
V prípade stromčekov na slabšie rastúcich podpníkoch (jablone, hrušky, čerešne), ktorých koreňový systém je bohatý a nebol pri vyberaní zo škôlky veľmi poškodený a ak sa vysádza do podmienok, kde sú po vysadení zabezpečené optimálne vlahové podmienky, nemusí sa po vysadení použiť skracovanie, odstránia sa len nežiadúce výhonky. Tento postup prispieva k skorému nástupu rodivosti. Pri drobnom ovocí, ak sa použije kvalitný výsadbový materiál a jesenný termín výsadby, nemusí sa tiež na jar rezať okrem odstránenia prípadných nežiadúcich výhonkov, alebo sa výhonky mierne skrátia (pozri kapitoly venované príslušným OD). Neskracuje sa, alebo len mierne v prípade OD vysádzaných z kontajnerov.
Výchovný rez v ďalších rokoch zabezpečuje dobudovanie kostrových konárov a stredníka, pričom sa dodržiavajú nasledovné zásady:
- konáre jedného poschodia sa zakladajú naraz,
- vzdialenosť kostrových konárov by mala byť podľa možnosti 10 cm a viac, polokostrových 0, 4 m, poschodia by mali byť vzdialené 0,8 m a viac,
- základ koruny majú tvoriť konáre s väčším uhlom odklonu od vertikály (aspoň 45 o), väčší uhol odklonu zabezpečuje rovnomernejšie rozloženie sily rastu po celej dĺžke konára a znižuje riziko narušovania fyziologickej rovnováhy,
- skracovanie kostrových konárov rovnakého poschodia rezom na rovnováhu počas budovania koruny,
- dominancia stredníka sa udržuje najvyššou pozíciou jeho koncového púčika (i po prípadnom skrátení) vo vzťahu k ostatným konárom v korune,
- skracovanie predlžujúcich výhonov sa realizuje tak, aby sa zachovala správna podriadenosť bočných výhonkov a konárikov,
- nazakladá sa viac ako 4 (v niektorých prípadoch 6) kostrových konárov, v prípade drobného ovocia viac ako 10 až 12 konárov, ojedinele viac (lieska).
Udržiavací rez
Poslaním udržiavacieho rezu je predovšetkým zabezpečovanie optimálnej rodivosti zohľadňujúcej vek a stav stromu, kvalitu plodov zodpovedajúcu požiadavkám trhu prostredníctvom regulácie rodivosti, sily rastu, dobrého osvetlenia všetkých častí koruny. Ideálna situácia nastáva vtedy, ak sa zásluhou rezu a agrotechnických opatrení OD dostane do stavu fyziologickej rovnováhy.
Udržiavací rez sa realizuje na trvalom stanovišti, od vytvorenia kostry koruny často až do likvidácie stromu (v intenzívnych výsadbách), v extenzívnych výsadbách sa pri objavení výraznejších príznakov starnutia realizuje zmladzovací rez (pozri nižšie). Postup a zásady udržiavacieho rezu sa menia podľa veku OD, pestovateľského tvaru, druhu a do určitej miery i odrody. Zovšeobecniť ich možno nasledovne:
- v mladšom veku v prípade druhov veľkého ovocia, pokiaľ je rast dostatočne silný (predlžujúce prírastky dlhé aspoň 35 – 40 cm, nie je potrebné podporovať rast a udržiavací rez sa zameriava na odstraňovanie zahusťujúcich, silných vzpriamených výhonkov, križujúcich sa výhonkov prerezávaním alebo rezom na prevod, pričom sa rezom môže regulovať rodivosť znížením násady kvetných pukov, odstraňujú sa tiež poškodené výhonky a konáriky,
- na starnúcich OD, pri ktorých sa ročné prírastky zmenšujú, k vyššie spomenutým spôsobom rezu pribúda i skracovanie konárikov (hlbší rez), aby sa podporil rast, zároveň sa tým znižuje počet kvetných pukov
- v prípade intenzívnych tvarov OD – štíhle vreteno, a niektorých iných tvarov sa odstraňuje rodivý obrast po dosiahnutí veku 4 až 5 rokov a nahrádza sa novými výhonkami, v prípade broskýň je obmena každoročná a vyrodené konáriky sa nahrádzajú novými výhonkami,
- v prípade drobného ovocia udržiavací rez spočíva v obnovovaní rodivého potenciálu každoročným odstraňovaním najstarších alebo vyrodených konárikov a ich nahradením novými výhonkami
- v prípade extenzívnych druhov OD je udržiavací rez obmedzený na odstraňovanie odumierajúcich, poškodených konárikov a výhonkov zjavne zahusťujúcich korunu, ktoré sa objavujú pri narušení fyziologickej rovnováhy, v prípade veľkých jedincov sa často nevykonáva rez vôbec
Zmladzovací rez
Zmladzovací rez má za úlohu obnoviť dynamiku rastu zostarnutého stromu a tvorbu kvalitných úrod. Starnutie stromu sa prejavuje najprv oslabením rastu a zvyšovaním násady kvetných pukov i plodov, ktoré sú pri veľkej násade drobnejšie, vyčerpávajú strom, čo vedie k zhoršovaniu jeho kondície. V pokročilom štádiu dochádza i k odumieraniu konárov a v dôsledku narušenia rovnováhy sa objavujú vlky a výmladky.
Podstatou zmladzovacieho rezu je narušenie pomeru podzemnej a nadzemnej časti rastliny v prospech časti podzemnej, ktoré spolu so znížením počtu rastových vrcholov zabezpečí zosilnenie rastu. Zmladzovací rez v intenzívnom ovocinárstve nemá veľký význam, lebo obnovovanie rodivého dreva sa realizuje priebežne a v prípade, že v dôsledku celkového starnutia hrozí zhoršenie hospodárskeho výsledku, uprednostní sa likvidácia ovocného sadu a vysadenie nového. Výnimku tvoria rýchlo starnúce teplomilné kôstkoviny v extenzívnejších výsadbách a ovocné stromy v malovýrobných podmienkach. Okrem OD s príznakmi starnutia možno zmladzovanie aplikovať i v prípadoch ak došlo k poškodeniu stromu nepriaznivými poveternostnými podmienkami (zmrznutie, poškodenie krupobitím, polámanie ťažkým snehom) alebo mechanicky. Špeciálnym prípadom je zmladenie mladých stromov, ktoré v dôsledku zlej kvality výsadbového materiálu, alebo zlých podmienok po vysadení slabo rastú a stromov presadených vo vyššom veku.
V zásade sa pri zmladzovaní postupuje rôznymi spôsobmi:
- zmladzovanie na tzv. ťažné konáre – realizuje sa v prípade OD, ktoré majú na starom dreve málo spiacich púčikov, horšie znášajú hlboký rez a majú z rôznych dôvodov zhoršenú regeneračnú schopnosť (napr. čerešne, slivky, jablone, dule ai.).
Pri tomto reze sa realizuje rez kostrových konárov na prevod na mladšie bočné konáre vyrastajúce smerom nahor, ktoré sú rozkonárené a nahradia odstránenú časť materských konárov, zároveň svojou listovou plochou zabezpečia tvorbu organických látok pre ďalší rast a regeneráciu nadzemnej časti dreviny. Okrem toho sa odstránia nižšie položené prestarnuté obrastové konáriky, ktoré možno tiež zmladiť rezom na prevod na mladšie časti. Zmladzovací rez prirodzených korún realizovaný touto metódou by mal zachovať geometriu koruny a zohľadňovať prirodzený habitus rastliny – koruna sa zrezáva približne do tvaru kužeľa, ktorého vrcholový uhol pri vzpriamene rastúcich stromoch má byť ostrejší (70 – 80 o) ako v prípade rozložito rastúcich OD (100 – 110 o). Tiež sa musí zohľadniť pravidlo podradenosti a nadradenosti konárov t.j. koncové časti Zmladzovací rez mladších stromov, ktorý sa vykoná odstránením koncových častí kostrových konárov mladších ako 4 – 8 rokov narušuje rovnováhu stromu menej, ale má aj kratšie trvajúci účinok. Ak je potrebné urobiť hlbšie zmladenie, je vhodné ho rozložiť na dlhšie obdobie. Najprv sa skracuje rezom na prevod po drevo staré maximálne 5 až 8 rokov a keď sa vytvorí dostatok regeneračných výhonkov, realizuje sa zmladenie hlbším rezom na prevod na ťažné konáre.
Po zmladení sa prebúdzajú spiace púčiky na starom dreve, preto je potrebné preriedenie letorastov skoro po vypučaní, aby sme príliš nezasahovali do už vytvorenej listovej plochy.
Z vytvorených prírastkov sa budujú konáre rôznych kategórií podobne ako pri výchovnom reze.
- zmladzovanie rezom na kýpte – osvedčilo sa v prípade drevín, ktoré majú na starom dreve veľa spiacich púčikov a vyhovuje aj drevinám s rýchlym vývojom (marhuľa, broskyňa, ale i hruška). Pri tomto spôsobe sa síce výrazne narušuje rovnováha stromu, avšak vzhľadom na využitie rýchleho vývoja stromu sa rodivosť v prípade broskyne a marhule neprerušuje na veľmi dlhý čas. Vhodné je zmladenie urobiť v roku, keď došlo k poškodeniu kvetných pukov mrazom a neočakáva sa úroda.
Pri tejto metóde zmladzovania sa všetky kostrové konáre zrežú na kýpte dlhé 0,2 – 0,3 m, bez ponechania ťažných konárov. Vhodný termín je od začiatku pučania až po termín po odkvitnutí (broskyne, marhule). Ako reakcia na hlboké zmladenie sa prebúdza na kýpťoch veľké množstvo spiacich púčikov. Je vhodné v skorom štádiu (keď dosiahnu dĺžku max. 0,25 m) mladé letorasty preriediť vylámaním, pričom sa však necháva viac letorastov ako bude potrebné pre budovanie koruny (asi 2 – 3 na každom zrezanom konári). Od začiatku júna až do konca júla sa realizuje zaštipovanie letorastov, aby sa podporilo hrubnutie predčasných letorastov, ktoré sa stanú základom bočných konárov a zmenšili sa nároky na rez v ďalšom roku. Vytvorenú listovú plochu cez vegetáciu šetríme, pri letnom reze neodstraňujeme veľkú časť letorastov. Pri jarnom reze v ďalšom roku sa odstránia alebo rezom na prevod upravia prebytočné výhonky, z výhonkov rastúcich vhodným smerom sa budujú nové kostrové konáre podľa zásad výchovného rezu, v priebehu vegetácie je potrebné vzhľadom na pretrvávajúci silný rast aplikovať vylamovanie a zaštipovanie, čo umožňuje rýchlejšie dobudovať korunu.
V prípade niektorých krovito rastúcich druhov OD (napr. lieska) sa uvádza zmladzovanie odrezaním všetkých konárov nízko nad povrchom pôdy (na krátke čapíky) v jednom termíne. Po takomto zásahu sa prejaví mohutná regeneračná vlna a kombináciou predjarného a letného (vylamovanie) rezu je potrebné zapestovať obvyklý počet konárov. Rodivosť sa však preruší na niekoľko rokov.
- zmladzovanie jednotlivých konárov - realizuje sa priebežne počas produkčného obdobia v intenzívnych ovocných sadoch v snahe predísť dôsledkom starnutia rodivého dreva (pokles kvality plodov) a je vlastne usmerneným procesom cyklickej obmeny konárov a rodivého obrastu (pozri kapitolu 3.7). Je odporúčaným opatrením v prípade štíhlych vretien jadrovín i kôstkovín a superštíhleho vretena jadrovín.
Princípom tejto metódy je odstraňovanie rodivých konárikov (polokostrových alebo priamo rodivého obrastu), ktoré dosiahli vek 4 až 5 rokov (jadroviny) rezom v mieste konárového krúžka a ich nahradenie výhonkom vyrastajúcim v mierne šikmej polohe v blízkosti pôvodného konárika. Konáriky sa môžu odstraňovať tiež rezom na prevod na výhonok vyrastajúci priamo na ich báze alebo rezom na čapík a náhradný výhonok sa vytvorí z niektorého zo spiacich púčikov na čapíku. V prípade vretena kôstkovín sa konáriky rodivého obrastu odrezávajú rezom na prevod na vhodný rodivý výhonok na ich báze (najmä marhule, broskyne, slivkoviny). V prípade drobného ovocia sa realizuje priebežná obmena rodivých konárov odstránením najstarších konárov pri báze a ich nahradením rovnakým počtom základných výhonkov vyrastajúcich z bázy kríka.
- znižovanie korún – realizuje niekedy v menej intenzívnych výsadbách OD, s prirodzenými tvarmi korún, s cieľom zníženia nákladov na ošetrovanie stromov. Okrem toho sa dosahuje podpora tvorby rodivého dreva a zvýšenie kvality úrody v nižších partiách koruny. Príliš vysoké koruny sa vájomne zatieňujú a a dochádza k vyhoľovaniu konárov a presunu rodivosti do horných partií koruny, kde sa nedá realizovať prebierka, dôkladná ochrana a zber sa musí vykonávať za pomoci rebríka alebo plošiny.
Stredník sa zníži na vopred stanovenú výšku rezom na prevod na bočný konár smerujúci nahor, ktorý bude po znížení ostatných konárov dominovať v korune. Kostrové konáre sa zrežú na prevod na dcérske konáre smerujúce von z koruny, pričom sa podľa možnosti dodržiava princíp rezu na rovnováhu. Zníženie možno využiť i na premenu koruny so stredníkom na dutú korunu, a to pri druhoch, pri ktorých stredník v staršom veku prirodzene stráca dominanciu (marhule, broskyne, slivkoviny). V takom prípade stredník odstránime rezom na prevod nad najvyšším kostrovým konárom spodného poschodia.
Obvykle je možné výšku koruny znížiť o 1/5 až 1/4. V prípade, že sa jedná o staré stromy a takéto zníženie by bolo príliš drastické, alebo je potrebné znížiť korunu viac, odporúča sa realizovať zníženie postupne, najprv sa konáre znížia o časť mladšiu ako 4 až 5 rokov a po 2 až 4 rokoch sa realizuje zníženie po 10 až 12 rokov staré drevo.
Zníženie korún sa realizuje v prípade jadrovín v termíne predjarného rezu, v prípade kôstkovín možno využiť obdobie po zbere úrody až do polovice augusta, čím sa dosiahne menej výrazné zosilnenie rastu po reze.
Po zmladení dochádza často k tvorbe regeneračných výhonkov a vlkov, ktoré treba v skorom štádiu odstraňovať (najlepšie vylomením) a ponechané bočné konáre sa režú tak, aby si zachovali mierne šikmú polohu, na čo sa môže využiť i dvojstupňový sektorový rez.
