Ovocinársky slovník
Terminologický slovník
Na označovanie častí stromčeka, kríka, ako i kategórií výpestkov sa používa špecifická terminológia. Vysvetlenie termínov, ktoré sa používajú v tejto publikácii je uvedené v tejto kapitole.
Kmeň – nerozkonárená časť nadzemnej sústavy dreviny, ktorá spája podzemnú časť a korunu. Začína koreňovým kŕčikom (pravým u generatívne rozmnožených rastlín a nepravým pri vegetatívne rozmnožených rastlín) a končí v mieste rozkonárenia. Podľa jeho výšky sa rozlišujú nasledovné typy stromových tvarov - zákrpok (Z, výška kmeňa 0,6 - 0,9 m), štvrťkmeň (ŠK, 0,9 - 1,2 m), polokmeň (PK, 1,2 - 1,6 m), vysokokmeň (VK, 1,7 - 2, 2 m). Výška kmeňa sa v moderných výsadbách znižuje, avšak dolnú hodnotu jeho výšky limituje možnosť použitia techniky na ošetrovanie ovocných výsadieb, v niektorých prípadoch použiteľnosť techniky na striasanie a iné aspekty.
Koruna - rozkonárená časť nadzemnej sústavy rôzneho tvaru a štruktúry skladajúca sa z rôzneho počtu konárov s rôznym postavením a úlohou.
Stredník (stredný konár) - vertikálne smerujúci, za normálnej situácie najhrubší konár koruny, ktorý je pokračovaním kmeňa v korune. V korune sa nemusí nachádzať, inak spravidla určuje celkovú výšku stromu.
Kostrové konáre - najsilnejšie konáre v korune tvoriace jej kostru, majúce dlhú životnosť. Nachádzajú sa na nich konáre vyšších rádov. Kostrové konáre vyrastajú zo stredníka a môžu, ale nemusia byť usporiadané v poschodiach.. Pri niektorých moderných tvaroch OD sa predchádza ich tvorbe a kostru stromu tvorí stredník a polokostrové konáre s rodivým obrastom.
Polokostrové konáre - slabšie konáre vyrastajúce spravidla z kostrových konárov, vypĺňajúce a dotvárajúce kostru koruny, nesúce na sebe rodivý obrast. V prípade niektorých moderných tvarov OD vyrastajú priamo na stredníku.
Rodivý obrast - súbor rôznych typov konárikov, na ktorých sa utvárajú kvetné puky a ktoré prinášajú úrodu. Sú špecifické pre jednotlivé ovocné druhy a spravidla majú kratšiu životnosť ako vyššie uvedené kategórie konárov.
Rád konára – číslo označujúce poradie konára z hľadiska hierarchie rozkonárovania v korune. Stredník, ktorý je predĺžením kmeňa bez rozkonárenia je konár nultého rádu, kostrové konáre na ňom vyrastajúce sú konáre 1. rádu a na nich ďalším rozkonárovaním vznikajú konáre vyšších rádov.
Prírastok - útvar vytvorený za určité časové obdobie, spravidla za jednu vegetáciu. Podľa dĺžky sa hodnotí ako:
- silný - nad 0,4 m (mladé stromy), alebo nad 0,35 m (rodiace stromy)
- mierny (stredne silný) - 0,3-0,4 m resp. 0,25-0,35 m
- slabý - kratší ako 0,3 resp. 0,25 m
Letorast - olistený prírastok počas vegetácie
Predčasný letorast - letorast, ktorý vznikol rozkonárením primárnej osi letorastu, spravidla počas druhej (sekundárne letorasty), výnimočne počas tretej rastovej vlny (pozri nižšie; terciárne letorasty). Objavuje sa prirodzene pri silne rastúcich stromoch broskýň, marhúľ, menej často i višní, často v škôlkach i na iných ovocných druhoch a po zmladení. Tvorbu predčasných letorastov možno vyvolať zaštipnutím, pincírovaním alebo hlbším skrátením silnejších letorastov (dochádza k zmenám v pomeroch rastových hormónov).
Výhonok - prírastok po opadnutí listov, vytvorený počas predchádzajúcej vegetácie. Pri predjarnom reze patrí do kategórie jednoročné drevo.
Predlžujúci výhonok - výhonok vytvorený z vrcholového púčika konárika.
Bočný výhonok - výhonok vytvorený z bočného púčika konárika zabezpečujúci rozkonárenie konárika.
Konkurenčný výhonok - výhonok, ktorý vyrástol v blízkosti predlžujúceho výhonka, z púčika pod ním, majúci postavenie podobné ako predlžujúci výhonok a konkurujúci mu z hľadiska svetla, vody a živín. Medzi ním a predlžujúcim výhonkom často vzniká nestabilné vidlicovité rozkonárenie s malým uhlom medzi výhonkami. Počas vegetácie sa tento útvar označuje ako konkurenčný letorast.
Vlk - vertikálny, bujný prírastok vyrastajúci zo staršieho dreva, zo spiaceho púčika, spravidla pri narušení rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou, pri prevahe podzemnej časti. Spravidla nie je žiadúci, niekedy sa využíva na obnovu koruny, keď sa z neho vybudovaným konárom nahradí iný odstránený konár.
Regeneračný výhonok - bujný výhonok vznikajúci v dôsledku narušenia rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu (napríklad po zmladení) v mieste narušenia konárov, majúci za úlohu náhradu chýbajúcej časti a tvorbu asimilátov zabezpečujúcich zacelenie rany.
Základný výhonok - výhonok vyrastajúci z podzemnej časti druhov kríkovitého charakteru rastu (drobné ovocie), slúžiaci na obnovovanie nadzemnej časti. Základné výhonky sa pri dobrej starostlivosti tvoria každoročne a využívajú sa pri reze.
Výmladok - prírastok vyrastajúci z adventívneho púčika z podzemnej časti ovocného stromu alebo zo spiaceho púčika na bazálnej časti kmeňa spravidla pri narušení koreňov alebo pri zlej afinite ušľachtilej časti a podpníka.
Zosilňujúci letorast - letorast vyrastajúci z kmienika stromčeka (spravidla v škôlke), zabezpečujúci prísun asimilátov potrebných pre hrubnutie kmienika. Po skončení tejto úlohy (už pred zdrevnatením alebo vlastným zhrubnutím) sa odstraňuje, aby na jeho mieste nezostala veľká rana.
Vegetatívny púčik - púčik obsahujúci základy výlučne vegetatívnych útvarov (základ budúceho letorastu, listové primordiá, rastový vrchol)
Generatívny púčik - púčik obsahujúci výlučne základy kvetov (jednotlivé kvety alebo súkvetia), typický pre kôstkoviny, drieň, rakytník.
Zmiešaný púčik - púčik obsahujúci základy vegetatívnych i generatívnych orgánov, charakteristický pre jadroviny, drobné ovocie, mnohé druhy menej pestovaného ovocia a škrupinoviny okrem mandle.
Očko – púčik so štítkom kôry prípadne i dreva používaný pri očkovaní.
Kľudný (tichý) strom – strom vyznačujúci sa dosiahnutou fyziologickou rovnováhou, v dôsledku ktorej rastie tak, že vyžaduje minimálny rez.
Rastová vlna – obdobie zvýšenej delivej aktivity vrcholových meristémov nadzemnej časti, ktoré sa spravidla prejavuje predlžovaním, zriedkavejšie rozkonárovaním letorastov. V našich podmienkach pozorujeme spravidla 2 rastové vlny, výnimočne 3 (hovoríme o prvej, druhej, prípadne tretej rastovej vlne). V škôlkárskom slangu tomuto termínu približne zodpovedá termín miazga.
Hrotiak – škôlkársky výpestok s jedným nerozkonáreným výhonom získaným po naštepení ušľachtilej odrody počas 1 vegetačného obdobia
Stromček s predčasným obrastom – jednoročný stromček s krátkym výhonkami vypestovanými sekundárnym rozkonárením primárnej osi stromčeka. Podobný je stromček so zapestovanou korunkou, ktorý má vytvorenú korunku z dobre vyvinutých výhonkov, často s kvetnými pukmi.
Knip – dvojročný stromček s bočnými výhonkami vytvorenými po skrátení hrotiaka dopestovaného v prvom roku v škôlke.
Okulát (očkovanec) – škôlkársky výpestok skladajúci sa z podpníka a naočkovaného očka ušľachtilej odrody
Kopulát (vrúbľovanec) – škôlkársky výpestok skladajúci sa z podpníka a navrúbľovaného vrúbľa ušľachtilej odrody
